SUPERŠKOLA

Ročník 1, číslo 1, ZŠ s MŠ Podolie, Jeseň - zima 2006

Milí čitatelia,
dostáva sa Vám do rúk nové číslo nového školského časopisu SUPERŠKOLA. Jeho tvorcami sú členovia literárno-čitateľského krúžku, ktorí sa snažili vytvoriť časopis pre Vás a o Vás. Veríme, že si v ňom každý niečo nájde. Časopis by Vás mal zabaviť, poučiť, ale hlavne zaujať svojou pestrosťou. Ak budete spokojní, poteší nás to a určite povzbudí v ďalšej práci. A prečo ten názov SUPERŠKOLA? Myslíme si, že je pravdivý a výstižný. Tak nech sa Vám dobre číta!

Otázka pre žiakov: Viete, čo je najväčší omyl žiakov?
Odpoveď: Myslia si, že učitelia chodia do školy radi.

ŠKOLA MOJICH SNOV

Už odmalička som snilko. Snívam vždy a veľmi rada. Snívam aj o škole snov.
Škola by stála na tom istom mieste, kde stojí, pretože je len pár metrov od môjho bydliska. Triedy, lavice, telocvičňa, jedáleň aj žiaci by boli na svojich miestach. Prvá a zároveň aj posledná hodina by sa začínala o desiatej a končila o jedenástej. Každý deň by sme mali iba jeden predmet. Učiteľ alebo učiteľka daného predmetu príde do triedy s lievikom a s učebnicou. Užší koniec lievika zastrčí žiakom do ucha a cez ten širší nám vysype učivo aspoň z troch kapitol rovno do mozgu. V hlave sa nám usporiada písmenko po písmenku, slovo za slovom. Tento proces nasávania vedomostí trvá asi pätnásť minút. Potom nasleduje malá písomečka alebo ústna odpoveď, či sa nestala chyba pri nasávaní. Štvrtková výtvarná výchova by bola len pre tých talentovanejších, no pani učiteľka Rosinská by aj z úplných antitalentov dokázala spraviť Piccasa alebo Rembrandta. Zvyčajne v piatok by sme mávali telocvik. Na tejto hodine by bolo cvičenie úplne dobrovoľné. Hudobnú výchovu by nás učili rockové a popové hviezdy, najlepšie Mikla a Bezdeda. Podolský školský systém je neomylný. Naša škola by bola preslávená vynikajúcimi jadrovými fyzikmi, vysokoškolskými profesormi či špičkovými chirurgmi. Všade vo svete by sa o nás hovorilo. Televízne noviny najdôležitejších televíznych staníc by sa začínali správami o podolskej škole. Každý deň len samé superlatívy. To znamená: opäť prvé miesta v športe, v olympiádach a dokonca 1. miesto v súťaži Vlastná tvorba. „Hurá! Veď hlásateľka číta moje meno. Vraj vyhrala vynikajúca a talentovaná Klaudia Dudíková z Podolia. Ja sa asi zbláznim! To je šťastie, že chodím do školy snov, že je všetko také jednoduché.“
„Klaudika, vstávaj! Je sedem, treba ísť do školy,“ budí ma mama. A začína sa ozajstný žiacky život v ozajstnej škole v Podolí. Teším sa. Je mi v tej našej školičke dobre. A ak sa mi niečo nebude páčiť, začnem opäť snívať.
Som totižto snilko.

Klaudia Dudíková, 7.A

Drôtený vtáčik

Ondrej a Matúš boli drotári. Ako tak chodili po dedinách, raz ich zastihla noc pri rómskej osade. Tam sa Ondrej spriatelil s dievčaťom menom Čirikloro. Keď však musel Ondrej odísť, ťažko sa im spolu lúčilo. Ondrej jej preto venoval na pamiatku drôteného vtáčika. Čirikloro prežívala smútok a žiaľ. Každý deň vyhadzovala svojho vtáčika a takto mu hovorila: “ Leť vtáčik a zaveď ma k môjmu milému.“ No vtáčik vždy spadol do jej roztvorených dlaní. Raz mu Čirikloro pobozkala jeho drôtené srdiečko, vtáčik ožil a zaviedol ju k jej milému Ondrejkovi.

Natália Likavčanová,6. A

Najväčší klamár
(rozprávka)

Žil raz jeden kupec a ten neustále klamal. Klamal ráno, klamal na obed i večer. Klamal všetkých a všade. Raz prišiel na zámok ku kráľovi, ktorý bol neuveriteľne chamtivý. Všetko chcel mať. Kupec ho začal klamať: „Viete, Vaša milosť, existuje taká krajina, kde majú všetci ľudia peniaze. Majú ich preto, lebo im rastú na stromoch. Oni si ich jednoducho pestujú a majú všetkého dostatok. Víno im tečie namiesto vody, rajčiny sú väčšie ako melóny, uhorky ako stromy a mrkva? No, skoro ako moja noha.“ Kráľ na to: „A neklameš, človeče?“
„Nech sa prepadnem pod čiernu zem, ak klamem“, odvetil kupec. „Tak ma do tej krajiny zaveď,“ prikázal mu kráľ. „To teda neviem, či to pôjde, tá krajina je veľmi – veľmi ďaleko, ale ak mi dáte svoje kone a zaplatíte, uvidím, čo sa dá robiť.“ Chamtivý kráľ so všetkým súhlasil a dal kupcovi, čo chcel. Ten sa zrazu vyparil. Viac sa do kráľovstva chamtivého kráľa nevrátil. A tak dostal pán kráľ ponaučenie. Odvtedy bol z neho ten najštedrejší kráľ a ľudia ho zbožňovali.

SKALA A MYŠ

Raz dávno sa súdili skala s myšou, ktorá z nich je múdrejšia a teda má väčšiu cenu. „Ty si úbožiatko, maličká myška, nesiahaš mi ani po päty,“ povedala skala. „Na môj vrchol ani nedovidíš, lebo je vysoko v oblakoch. Zdravia ho len vtáci a samo slnko sa za jeho končiar chodí večer schovať. Vietor mu tam hore dáva dobrú noc“ Myš odvetila: „Viem, že som maličká, viem, že vidím len listy trávy, ale ty ich z tej výšky nikdy neuvidíš. Nikdy nebudeš taká maličká a taká svižná ako ja.“ „Byť veľkým je krásne a pôvabné,“ nedala sa skala. „Orol si v mojom náručí postavil hniezdo a cez deň prehováram mraky, aby spustili na zem kvapky dažďa.“ „Aj keď si veľká, nemôžeš mne, malej sivej myške, prikázať, aby som ti v základoch v zemi nevyvŕtala diery, až sa napokon zrútiš k zemi!“ A vtedy skala stíchla, lebo na to odpovedať nevedela.
Ponaučenie: KAŽDÝ Z NÁS MÁ SVOJU CENU.

Lenka Toráčová, 6.A

EXKURZIA TRENČÍN

V septembri bola naša trieda – 6.A a 5.A s pánom učiteľom Kikom a s pani učiteľkou Kikovou na školskom výlete v Trenčíne. Navštívili sme hotel Tatra, kde sme si pozreli nápis na trenčianskej skale. Pokračovali sme prehliadkou Trenčianskeho múzea, v ktorom nás zaujali rôzne vykopávky, keramika, kroje z minulosti i množstvo vypchatých zvierat. Pani sprievodkyňa nám porozprávala o histórii múzea, hradu i o rodine Ilešháziovcov. Ďalej sme navštívili Mestskú vežu – samozrejme, vyviezli sme sa hore novým výťahom. Výhľad z veže na mesto bol nádherný. Boli sme aj v Katovom dome. Mnohým už len predstava, že tam pôjdeme, naháňala strach. Veď to miesto je známe rôznymi hrôzostrašnými historkami a veru aj skutočnými príbehmi. Napríklad v mučiarni je klada určená na popravu a o nej sa hovorí, že sa niekedy sama od seba rozkýva zboka nabok. Je tam i tajná chodba, ktorá viedla z mučiarne až do Barborinho paláca, už je však zasypaná. Tajomnú atmosféru dopĺňalo i daždivé počasie, ktoré nás sprevádzalo takmer celý náš výlet. Pre silný dážď sme odložili i návštevu hradu. Niečo z jeho histórie Vám však ponúknem. Prvé písomné dokumenty hradu sú z rokov 1111 a 1193. Pri obrane hradu proti Turkom zohrali dôležitú úlohu jeho hrubé kamenné múry. Najdôležitejšou časťou hradu bola hradná veža so štvorcovým pôdorysom, jedna jej strana mala dĺžku 11 metrov. Najstaršie objekty hradu sú postavené v románskom slohu, ako kaplnka a Matúšova veža. Ďalší stavebný rozvoj hradu bol spojený s obdobím a menom Matúša Čáka Trenčianskeho od roku 1296. Po smrti Matúša Čáka, i v priebehu ďalších rokov, vlastnili a spravovali hrad viacerí majitelia. Väčší význam v jeho dejinách zohrali Zápoľskovci, ktorým ho dal Matej Korvín za služby v roku 1475. V roku 1594 kúpil hrad aj s panstvom Štefan Ilešházi. S ich menom je spojená rozsiahla renovácia celého hradného areálu. V roku 1790 hrad postihol požiar, ktorý sa rozšíril z mesta. Tým bol osud hradu spečatený, nakoľko sa oň už nestarali ani Ilešháziovci, ani ich nástupcovia.
Sme veľmi radi a vďační našim učiteľom, že sme mohli bližšie spoznať históriu nášho krajského mesta.

Matej Bulko, 6.A

Potrápme si jazyky:

Vyskočil vyskočil, Vyskočilku preskočil, Vyskočilka vyskočila, Vyskočila preskočila.
V našej peci myši pištia, v našej peci psík spí.
Strč prst skrz krk.
Išiel pštros s pštrosicou a s pštrosíčatami.
Ak ju Julo nenaolejuje, naolejuje ju Jula.
Hosť, hoď kosť pod most.
Sypký sneh sa sype na sýpky a šípky.
Všetky húsatá sa poprekoprcovali.
Čo si šušotáš o súsoší Šišovskí šibali?
Lyžiar zažiaril aj si zalyžiaril, lyžiarka nezažiarila, ani si nezalyžiarila.
Vojaci boli vyrukavičkovaní a veliteľ bol najvyrukavičkovanejší.

Tak ako? Jazyk sa vám nepoplietol?

EXKURZIA V UHROVCI

Koncom septembra boli siedmaci a ôsmaci na exkurzii v Uhrovci.Navštívili sme tam rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Prezreli sme si pekne upravený domček s dobovým nábytkom, dozvedeli sme sa mnohé zaujímavosti o Štúrovej rodine, zasadli sme do triedy, kde učil Štúrov otec,aj izbu, kde Štúr tvoril. V osobitnej izbe sme si vypočuli prednášku o osobnosti A. Dubčeka a pozreli sme si film o jeho živote a pôsobení v politike ako i záhadnej smrti.Takto sme získali nové vedomosti o človeku, ktorý je pre nášu generáciu temer neznámy. Boli sme sa pozrieť aj na Jankovom vŕšku,kde sme videli pamiatky 2.svetovej vojny ako tanky,bunkre, rôzne zbrane a hroby padlých vojakov.Veľmi sa nám tam páčilo
Ďakujeme p. uč. Kikovej a p. učiteľovi Kikovi za ochotu podeliť sa so žiakomi o nové poznatky a ukázať im dosiaľ nepoznané.

Tomáš Pavlech, 7.A

Jazykové okienko

Stolnotenisový krúžok

Každý štvrtok po vyučovaní sa tešíme na stolnotenisový krúžok, ktorý vedie pán učiteľ Kiko. Na krúžok sme sa prihlásili trochu zo zvedavosti, lebo sa po prvýkrát organizuje na našej škole. Vždy, keď prídeme do prvého pavilónu, prezlečieme sa, rozložíme si stoly a zahráme si štvorhry, dvojhry a vyraďovačky. Na krúžku sa rysujú veľmi dobrí hráči, ktorí by si priali, aby sme sa dostali na nejakú súťaž. Pána učiteľa máme radi pre jeho pokojnú povahu a aj preto, že ho vždy prehovoríme, aby ostal s nami dlhšie a je s ním sranda. Nás veľkých veľmi mrzí, že tí menší si menej zahrajú. Sem - tam sa zlomia aj nejaké rakety alebo padnú za obeť okuliare (p. učiteľa). Na konci krúžku zložíme stoly, dáme chodbu do poriadku, prezlečieme sa a ideme domov, tešiac sa na ďalšie stretnutie.
L. Kovár, L. Klčo, 7.A

Žiacky parlament

Prvýkrát zasadal žiacky parlament (ďalej ŽP) 11. októbra 2006. Tvoria ho: pani riaditeľka, pani zástupkyňa a dvaja žiaci z každej triedy. Pani riaditeľka nám na prvom stretnutí rozdelila úlohy: Úlohou celého ŽP je pomáhať vedeniu školy pri hodnotení tried, pri určovaní pravidiel a vyhodnotení súťaží, sprostredkovať prenos informácií našim spolužiakom, oboznamovať spolužiakov v triedach o školských akciách a pod. Zástupcovia tried si rozdelili úlohy a zvolili predsedu, stala sa ňou Mária Čechvalová, podpredsedom Natália Likavčanová. ŽP už zasadal trikrát a pomáhal pri zorganizovaní účelového cvičenia 31.10.2006. Hliadky čistoty už tiež fungujú naplno a ostošesť bodujú čistotu v triedach. Ďalšie zvolávanie parlamentu už má na starosti predseda s podpredsedom.
Paťa Horváthová,6.A

Milan Rúfus
básnik, prekladateľ

* 10.12.1928 Závažná Poruba
vzdelanie
Narodil sa v rodine murára. Do ľudovej školy chodil v rodisku, zmaturoval roku 1948 na Gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1948 - 1952 študoval slovenčinu a dejepis na FF UK v Bratislave.
životopis
Po skončení vysokoškolského štúdia zostal na Filozofickej fakulte UK ako pedagóg. Prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry. V školskom roku 1971 - 1972 pôsobil na univerzite v Neapole. Žije na dôchodku v Bratislave.
Milan Rúfus získal v roku 2005 Cenu ministra kultúry za zbierku básní Báseň a čas.
Výbery poézie:
1969 Triptych
1972, 1975 Básne
1978 A čo je báseň
Eseje
1968 Človek, čas a tvorba
1969 Štyri epištoly k ľuďom
1974 O literatúre
1996 Epištoly staré a nové
Prekladateľská tvorba:
Z nórčiny preložil dramatickú báseň H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielčiny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Takisto prebásnil Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).
V roku 2005 vydal - podľa jeho vlastných slov poslednú - básnickú zbierku Báseň a čas.

Rozhovor s novým žiakom Viktorom Bajanom

- Čau, Viktor. Si nový žiak na našej škole, ako sa cítiš?
- Veľmi dobre.
- Aké pocity si mal, keď si sem prvýkrát prišiel.
- Aj dobré, aj zlé.
- Čo ťa prekvapilo?
- Decká sú tu disciplinované.
- Ako sa cítiš v 7.A?
- Dobre sa cítim, je tu sranda.
- Aké máš pocity z triednej p. uč. ?
- Celkom dobré.
- Na ktorých hodinach sa cítiš dobre a ktorých sa bojíš?
- Na telesnej výchove sa cítim dobre, matematiky sa bojím.
- Čo hovoríš na spolužiakov?
- Mám dobrých spolužiakov.
- Kde si predtým chodil do školy?
- V Novom Meste nad Váhom.
- Máš niekedy chuť vrátiť sa do bývalej školy?
- Niekedy áno.
- Ktorí sú tvoji najlepší kamaráti ?
- Lukáš Gono, Michal Matyáš a Lukáš Klčo.
- Prajeme Ti, aby si sa cítil medzi nami dobre, veď my ťa berieme, že si náš.
V. Čechvalová, T. Burzová, 7. A

Podolská škola

Sme traja chlapci, kamarati: Tomáš, Lukáš a Patrik, ktorí prišli z Častkoviec do podolskej školy. Bolo nás v 4. triede sedem. Len traja sme však nabrali odvahu ísť do ZŠ Podolie. Prečo odvahu? Jednoducho nás strašili, že v Podolí sú prísni učitelia, veľa učenia a zlé deti. Ale my traja sme odvážni bojovníci. Do podolskej školy chodili už naši rodičia a tí spomínajú v dobrom. Skúsili sme teda tú povestnú, akože zlú školu, a zistili sme, že je tu dobre. Učitelia sú dobrí, múdri, ale prísni, učenia je síce dosť, ale zas si hovoríme: „Musíme to zvládnuť.“ Vždy, keď stretneme svojich bývalých spolužiakov, hovoríme im: ,,Môžete ľutovať, že nechodíte s nami do Podolia,“ a len vychvaľujeme a vychvaľujeme. Čoby nie. Veď je to teraz už aj naša škola.

Tomáš, Lukáš, Patrik, 5. A

Viete, že...

? Najsuchším miestom na Zemi je púšť Atacama v Južnej Amerike. Nepršalo tu už asi 400 rokov.
? Jeden človek zje za život asi 30 ton potravín- toľko váži dovedna šesť slonov.
? Cesta zo Zeme na Slnko by boeingom 747 trvala asi 20 rokov.
? Talianske mesto Benátky ja vystavané na 108 ostrovoch. Namiesto ciest sú kanály.
? Amazonský dažďový prales je 12- krát väčší ako Francúzsko .
? Najdlhšia limuzína na svete má 26 kolies a v kabíne má malý plavecký bazén.

Zaujímavosti o obciach Podolie

Milí spolužiaci, milí učitelia, milí čitatelia nášho časopisu, viete, že Podolí je naozaj veľa? Ak nie, tak sa začítajte do nášho článku o obciach Podolie. Vy určite viete veľa o našej obci Podolie, ale my sme objavili aj na východnom Slovensku obec, ktorá sa tiež volá Podolie. Je to len taká malá dedinka. Má starostu, obyvateľov, obchody, takú menšiu školu a škôlku a samozrejme cesty a chodníky a obec je to ako lusk. To stačí. Veď netreba veľké domy, veľa áut. Toto bola prvá obec. Ešte je ale jedna obec Podolie, ktorá sa nachádza v Čechách. Je na východe Čiech. Tiež nie je veľká. Asi približne taká ako naša.
Tak toto je koniec nášho prvého rozprávania o zaujímavostiach obcí menom Podolie.
N. Likavčanová, 6.A

Bomba v darčeku

Volám sa Karolína a 28.novembra oslavujem 15. narodeniny.
Prajem si...hmmm, to vám radšej nepoviem.
Konečne nadišiel ten deň. Hostia mali prísť o 15.00, ale akosi sa im to nepodarilo. S mojou mačkou Lízou sme sa už nudili a odrazu zazvonil zvonček. „Hurá, už sú tu!“ Rýchlo som im bežala otvoriť a spýtala sa ich, kde toľko trčali. Že vraj zápcha! To určite! Ale, keď mi išli gratulovať, hnev sa zo mňa ihneď vyparil. Moju pozornosť najviac upútal veľký balík, ktorý držala v rukách teta. Tá stála až na konci. Od rodičov som dostala super tričko a nohavice, ktoré mi perfektne sadli a od strýka digitálne hodinky. Na rade bol ten veľký balík. Začala som ho rozbaľovať šialeným tempom. A čo nevidím? Nejaká škatuľa, ktorá niečo odpočítavala. Preboha, veď to je bomba! Rýchlo som otvorila okno a vyhodila ju. „No to bol ale pekný darček!“, skríkla som na ňu. „Veď ty si ma chcela zabiť! Tak s pravdou von!“ „No tak dobre. Meškali sme preto, lebo sme ti ešte rýchlo išli kúpiť darček. Ale my sme ti kupovali korčule!“ „No tak prečo tam bola bomba?“ „Ja už viem,“ ozval sa strýko, „vedľa nás stál pán, ktorý mal takisto zabalený darček. Stavím sa s vami, že sme si balíčky poplietli.“ „Ach!“ vzdychla som si. To boli moje najhoršie narodeniny. Všetci z toho boli smutní. „No čo by si si teda vybrala namiesto tých korčúľ?“ „ POČÍTAČ.“
Klaudia Dudíková 7.A
Martina Dudíková 6.A

V jedno nočné ráno sa pes vybral na more chytať ryby. Pobalil si svoju rybársku výstroj a už utekal po oceľovej ceste do hôr. Tam zbadal míľové more. Navliekol si na seba svoju výstroj, vytiahol náradie a čakal na brehu mora. Po roku dlhého nespania nechytil ani jednu rybu. ,,Pôjdem teda domov po striebornej ceste,“ povedal si pes. Keď prišiel domov, zobral si nafukovačku a vrátil sa po zlatej ceste. Keď prišiel naspäť k moru, bol na všetko pripravený. Z vrecka si vytiahol 5 mili- ónov a vybral si medenú búdu, v ktorej sa ubytoval. Jedla si nakúpil za ďalších 5 miliónov. Vybral si nafukovačku a odletel s ňou o 3 kilometre ďalej. Tam čakal dva roky a nič nechytil.
Nakoniec si povedal: „Ja už nebudem na nič čakať. Odletím na koniec mora a tam už naisto niečo chytím.“ Prišiel tam a už chytil milimetrovú rybku. Tešil sa z toho ako pes, čo prvýkrát v živote uvidel rybu. Na mori si založil oheň a upiekol si rybku na prírodný spôsob. Keď dojedol, zahasil oheň benzínom. O kúsok ďalej chytil šesťkilometrového žraloka. S ním urobil to isté. Keď ho zjedol, tak praskol a už ho nebolo.
N. Likavčanová, 6. A

Moji starí rodičia

Moji starí rodičia bývajú v Novom Meste nad Váhom a v Novej Dubnici. Babinu mestskú spoznáte podľa hnedých vlasov. Je nižšej postavy. Rada nosí blúzku, sukňu a hnedé topánky. Môj dedko vyzerá veľmi mlado. Veríte či nie, ale ani pán šofér mu nechcel predať dôchodcovský lístok. Má hnedé, husté, trochu kudrlinkavé vlasy. Iba na niektorých miestach má šediny. Mám ho veľmi rada a babinu takisto. Mali spolu tri dcéry. Moja mamina sa narodila ako prvá. Druhá je tiež vydatá. Ale tretia nie je. Babina dubnická má biele vlasy. Je nižšej a chudšej postavy. Keď k ním chodíme, tak nám rozpráva príbehy zo svojho života. Napríklad, že pochádza z jedenástich detí. Pásla kravy, kone, kozy,... Dedko má šedivé vlasy, je nižšej postavy, veľmi rád nám rozpráva príbehy zo života. Má tri deti, tatino je druhý.
Mám svojich starých rodičov úprimne rada. Pre mňa sú to tí najlepší starí rodičia na celej zemi a sú pre mňa a mojich súrodencov vzorom. Vďaka za to, že ich máme.

Mária Bulková, 5. A

? Vysoké napätie je také, čo deti nedosiahnu.
? Teplomer je sklená trubička, v ktorej je umiestnená horúčka.
? Človek, ktorý zbehol z vojny, je dezert.
? Moria vznikli tak, že stále pršalo a nechcelo prestať.
? Pyramída je štvorec vytiahnutý do výšky.
? Samo Chalupka napísal báseň Granko.

Stávka

Jedného pekného dňa sa ? Bafino vybral do vychýreného podniku, ktorý sa volal Fialová ?. Vôbec mu nevadilo, že je tam plno ?. Len pokojne sedel a objednal si?. Potom sa dosýta ?. Neskôr sa pohádal s ozrutným ? Tvrďasom Smrďasom, ktorý tvrdil , že zje 18 ? za jednu minútu. ? Bafo neveril, že je to možné a stavil sa o 50 halierov, čo bolo nevídané bohatstvo. ?stávku vyhral, pretože ? zjedol len 17 a pol ?. Nakoniec sa mu ?priznal, že toľké bohatstvo nemá, pretože ešte len rozbieha svoje podnikanie v ?. Sľúbil ? splácanie. Lenže ? bol beťár a čo ? sľúbil, to aj nesplnil. Po dvoch rokoch si ? našiel ? a poriadne ho zmlátil. Ale bol tu jeden problém. Bafo zistil, že to nebol ?Tvrďas Smrďas, ale ?Smrďas Tvrďas. ? bol taký naštvaný, že mal radosť z toho, keď mohol zmlátiť aspoň
jedného!
A aké z toho vyplýva ponaučenie?
Nikdy sa nezapleť s pavúkom.?

Martina Dudíková, 6.A
Klaudia Dudíková, 7.A

AKO ZAHNAŤ NUDU

Bláznivá historka

Vyberte si, kto začne.Ten napíše prvých pár viet príbehu, ktoré ale nikomu neprezradí. Papier, na ktorý píše sa zabalí tak, že na ňom bude vidieť iba kúsok poslednej vety. Ďalší človek naväzuje ďalšími výmyslami. Keď sa všetci vystriedate, môžete si to prečítať.

Čo skrýva tvoje meno?

Ako niekoho nachytať
Naplň hrnček zrniečkami pukancov a až pokraj zalej vodou.Hrnček postav na plech a daj do izby, v ktorej chceš niekoho nachytať. Za 5-6 hodín budeš počuť zvláštne zvuky. To sa zrniečka popcornu nasiakli vodou a vyskakujú z hrnčeka.

Pomiešané celebrity
Preber si staré časopisy a vystrihni z nich asi 20 celebrít. Odstrihni im hlavu a potom obrázok rozstrihni na polovičku v páse. Obrázky zamiešaj, rozdeľ na 3 hromady [hlavy, trupy, nohy] a otoč obrázkami dolu. Potm ber vžy jeden obrázok z každej hromady a skladaj ich dohromady. Nakoniec pre svoju celebritu vymysli meno.

Medzi dverami
Popros kamaráta,aby sa postavil do otvorených dverí,rozpažil ruky a dlaňami tlačil do strán,asi 1 minútu.Potom mu povedz,aby odišiel od dvier a ruky dal vedľa tela.
Ak sa to podarí, ruky sa budú vzďaľovať od tvojho tela.

Kúzelné prsty
Ak tvoje prsty sú:
Dlhé - si pracovitý, ale
pozor, nepreháňaj to!
Mohlo by sa ti stať,
že kvôli práci zabudneš
na kamarátov!
Krátke - si milý a pozorný
kamoš, ale niekedy by si
si mal viac premyslieť to,
čo chceš povedať.

Ak tvoje nechty sú:
Dlhé - niekedy dokážeš odhadnúť to,čo povie tvoj kamarát Krátke - často si robíš starosti o svojich kamarátov.
Guľaté - si presný opak tvrďasa. Pre všetko sa rozplačeš.
Hranaté - si skoro vždy v pohode. Ale ak sa rozčúliš, lietajú hromy - blesky.

Klaudia Dudíková 7.a
Martina Dudíková 6.a

Podarí sa ti ich rozlúštiť? Skús to.

TRYTA NAJDU HÁV
TRANI RASBLATIVA ŠIKOCE
AMČKA ŽONSROECO ONLS
LIKAČOTS RZOLÍETEV DOVIE

TESTÍK

Chceš vedieť, aký si? Tak si vyskúšaj tento TESTÍK.
1. Čo robíš keď prídeš zo školy?
a) pozerám telku (3)
b) čítam knihu (4)
c) spím (0)
d) som s priateľmi (1)

2. Čo robíš cez víkendy?
a) chodím po návštevách (1)
b) som s priateľmi (3)
c) nudím sa (0)
d) pozerám telku, hrám sa na počítači (4)

3. Aké predmety máš radšej?
a) základné: slovenčina, matematika (1)
b) vedy: fyzika, prírodopis, chémia, dejepis (3)
c) voľné: informatika, telesná, hudobná (0)
d) všetky (2)

VYHODNOTENIE:

The Pussycat Dolls: "I don´t need a man"
(Nepotrebujem chlapa)

Hľadíš na mňa, akoby som pre teba niečo mala.
Neodvažuj sa na mňa tak civieť,
pretože sa ti nehodlám odovzdať.
Sú isté veci, ktoré nikdy nespravím.
Nebojím sa ti to povedať.
Chcem, aby si nevedel, na čom si.

Čím viac sa snažíš, tým menej hryziem.
Nepotrebujem si nič premyslieť.
Spoznáš, či som do teba.

Nepotrebujem chlapa, aby sa to stalo.
Idem od toho slobodná...
Nepotrebujem chlapa, aby som sa cítila fajn.
Idem od toho po svojom...
Nepotrebujem obrúčku na prst,
aby som sa cítila naplnená.
Tak ma nechaj skoncovať s tým.
Ak nestojíš pri mne, idem od toho!

Vieš, že mám vlastný život.
Kúpila som si všetko v ňom.
Takže, ak chceš byť so mnou,
tak nie kvôli šperkom, čo mi prinesieš.
Chcem skutočnú lásku, inak to nemá význam.
Zlato, nepotrebujem takú ruku,
čo chce siahnuť len po jednom.

CHYTÁKY

? Slnko vychádza zo západu, alebo so západu?
? Z čoho sa skladá tehla?
? Na streche je desať vrabcov. Dvoch odstrelím. Koľko ich tam zostane?
? Čo spraví sliepka hneď, ako znesie vajce?
? Na lešení je desať robotníkov. Majster zakričí: „ Polovica dole! “ Koľko robotníkov tam zostane?
? Koľko má noha stoličiek?
? Sedem plus päť: je trinásť, alebo sú trinásť?
? Nikdy sa nenarodil a zomrel.
? Bola spasená a nikdy sa do neba nedostala.
? Rieka nesie zo sebou kamene. Strhne ich prúd, dostanú sa k vodopádu a zletia dolu. Roztrieštia sa. Vzniknú z nich okruhliaky a ploskáče. Akých kameňov tam bude najviac?
? Narodil sa a viackrát zomrel.
? Predstav si, že si šofér autobusu. V Podolí nastúpi dvanásť ľudí. V Častkovciach vystúpi sedem a nastúpi deväť ľudí. V Čachticiach nastúpi štyridsaťdeväť ľudí a vystúpi jeden človek. V Novom Meste nad Váhom pri kine nastúpi desať ľudí a nevystúpi nik. Pri železničnej stanici vystúpia všetci. Ako sa volá šofér autobusu a koľko má rokov?

---

Hádanky

? Skalkami chlieb drví a metličkou do studničky zametá.
? Lezie, lezie po železe, nájde dierku, do nej vlezie.
? Štyria bratia naveky sa doháňajú a nikdy sa nedohonia.
? Sedí pán na streche, fajčí a nekreše.
? Po hlave ma bijú,pod kamene dajú,cez oheň a vodu prejdem, nožmi ma režú a predsa celý svet živím.
? Krivé nohy,veľké ucho,malý pyštek,veľké brucho.
? Záplata na záplate a švíka nieto.
? Bielym kvitne, zeleným odvisne, červeným odpadne.
? Nežije a predsa chodí, človeka dobre vodí.
? Môj gazda má dve ruky,dvanásť žien, šesťdesiat synov a šesťdesiat dcér.
? Štyri rohy,žiadne nohy,chodí to,stojí to,hádaj,čo je to?
? Letí,píska,vrieska a dverami trieska.
? Sedí pani v kríčku,v červenom ručníčku.
? Ktorý vták má na chvoste abecedu?
? Ktorý vták má na chvoste raka?
? Ktoré zviera je najmocnejšie?
? Viem ja jeden strom,na ňom dvanásť konárov,na každom konári štyri halúzky,na každej halúzke sedem listov.
? Do čoho nemožno dieru vyvŕtať?
? Čo príde každý večer do domu?
? Keď ideš do mesta, čo ti je na pravej a čo na ľavej ruke?
? Ako ďaleko môže zajac do hory zabehnúť?
? Čo páli a nie je oheň?
? Šidlo,bodidlo, po hore chodilo, jedlo a pilo,domov nosilo.

(Odpovede na chytáky:
z východu, z fúrika, nula-všetky uletia, zatvorí zadok, osem-jeden sa volá Polovica, ani jednu, dvanásť, Adam, tráva, mokrých, Lazár,…,do hrobu,napr.Martin a jedenásť rokov-si to ty)

Odpovede na hádanky:
ústa, kľúč, kolesá na voze, komín, chlieb, rajnica, cibuľa, jabĺčko, hodinky, hodiny-minúty-sekundy,dvere,vietor, jahoda,vrabec, straka, korytnačka-lebo má pancier, rok, do vody a vzduchu,včela, päť prstov, do polovice-potom beží z hory, pŕhľava, večer)

Matej Bulko 6.A

DINOSAURY

• Prvé dinosaury žili pred 230 miliónmi rokov. Na Zemi žilo obrovské množstvo dinosaurov. Niektoré z nich dosahovali výšku niekoľkoposchodového domu. Iné boli oveľa menšie, niektoré boli maličké ako mačka, pes či sliepka.Dinosaurie mláďatá sa liahli z vajíčok Vajíčka kládli do hniezd vyhĺbených v zemi. Keď sa mláďatá vyliahli, matka im nosila do hniezda potravu.
• Mäsožravé dinosaury často lovili vo svorkách a dokázali poraziť oveľa väčšie druhy ako boli samy.Obrovské dinosaury, napríklad Tyrannosaurus rex, boli pravdepodobne osamelými lovcami.
• Bylinožravé dinosaury patrili k najväčším zvieratám, ktoré kedy žili na Zemi.Boli pokojné, mierumilovné tvory. Obrovské bylinožravce museli stráviť všetok čas prijímaním potravy, aby nezahynuli od hladu.Nijaká rastlina nebola pred nimi v bezpečí. Mali dlhý krk, aby mohli obhrýzať aj vrcholky stromov.Menšie bylinožravé dinosaury obhrýzali kríky, prasličky a trávy.
• Dinosaury žili a pohybovali sa po súši. Niektoré z nich pomaly, iné neuveriteľne rýchlo. V čase, keď žili dinosaury, obývalo Zem aj mnoho iných plazov. V moriach žili morské plazy, ale i známi obyvatelia, napríklad kraby, medúzy, koraly,... Vysoko nad dinosaurami lietali podivuhodné plazy. Niektoré boli malé ako vrabce, iné veľké ako menšie lietadlo.
• Nikto nevie, akej farby boli dinosaury. Pravdepodobne mali ochranné sfarbenie, ktoré ich maskovalo pred nepriateľmi. Výrazne sfarbená koža zas mohla niektorým dinosaurom pomôcť pri odstrašovaní nepriateľa, alebo v súboji o samičku.Je možné, že mláďatá boli sfarbené žiarivými farbami, ktoré postupne bledli.
• Vyhynuli pred 65 miliónmi rokov.
  
  M. Dudíková, 6.a
  K. Dudíková, 7.a

O pažravej opici Judy

Jedného slnečného dňa sa mama rozhodla upiecť višňový koláč. Keď bol upečený, dala ho do okna vychladnúť.Vôňa koláča sa rozšírila po celom okolí. Prilákala mačku Micku a Cilku. Obe sa začali hádať:,,Ja som ten koláč zacítila ako prvá ,“ povedala Cilka. „Ja som ho ale ucítila skôr ako ty ,“povedala Micka. Ich krik bol taký hlasný, že privolal pažravú opicu Judy. Keď pribehla, opýtala sa mačiek, čo sa deje.

Mačky jej všetko jedna cez druhú vyrozprávali. Judy ich spravodlivo rozdelila. Zobrala koláč do rúk a keďže bola pažravá, celý koláč zjedla. Mačky sa počase skamarátili a viac nikomu nedôverovali.

Z toho vyplýva ponaučenie: Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva.

P. Horvathová, 6.A

A ešte niekoľko vtipov na záver:

Čo ste sa dnes učili v škole, Jožko?
Učili sme sa vyrábať výbušninu.
A zajtra, čo budete robiť v škole?
V akej škole?

Príde žena do väzenia a hovorí dozorcovi:
Mohli by ste dať môjmu mužovi ľahšiu prácu?
Myslíte si, že nalepovanie známok je ťažké?
Nalepovanie známok? Mne hovoril, že kope tunel…