Projekt
Rekonštrukcia a modernizácia Základnej školy Podolie |
Projekt podaný: 29.4.2008
Projekt schválený: 18.08.2008 (Ministerstvo výstavby a RR SR)
Celkové výdavky projektu:18.340.445.- Sk, spolufinancovanie
obcou 5% 917.022.- Sk
Celkové výdavky v EUR: 608.791.- €, spolufinancovanie obcou
5% 30.439.- €
Celkové predpokladané reálne financovanie obcou: 63.000.- €
( 1.897.938.- Sk )
Stavebný projekt: Ing. arch. Konečný, Piešťany
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok: Octigon, s.r.o., Bratislava
Realizácia: M.D.P. - Trade, s.r.o.,
Začiatok realizácie: 16. september 2009
Ukončenie realizácie: 5. august 2010
Obsah realizácie: nadstavba podkrovia, valbová strecha, výmena
okien, zateplenie, maľovanie, výmena elektroinštalácie, vnútornej kanalizácie
a vodovodu, výmena radiátorov a kúrenárskych rozvodov, prístavba šatne, kompletná
rekonštrukcia sociálnych zariadení, počítačové siete, WIFI pripojenie, vybavenie
IKT: data-video projektor 5ks, vizualizér 1ks, interaktívna tabuľa 5ks, keramická
tabuľa 5ks, notebook 15 ks, brúsenie a lakovanie podláh, siganlizácia, kamerový
systém
Projekt
cezhraničnej spolupráce so ZŠ a ZUŠ Strání podaný našou školou pod názvom
"Zbližovanie detí a mládeže cez vzájomné spoznávanie jazykov, folklóru
a regiónov obcí Podolie a Strání" |
Bližšie informácie o projekte nájdete na stránke mikroprojektu.
Projekt
cezhraničnej spolupráce podaný ZŠ a ZUŠ Strání pod
názvom
"Společné poznávání Zlínska a Trenčínska aplikací twinningu a ICT" |
|
V tomto projekte je naša škola partnerom moravskej škole, ktorá podala projekt
a bol jej schválený.
Bližšie informácie nájdete na stránke www.zsstrani.cz/mikroprojekt/
Videá cestovných kancelárií ako výstupy z mikroprojektu si môžete pozrieť na
stránke www.idtest.eu
Projekt Digitálni Štúrovci |
Projekt má svoju vlastnú stránku....
Projekt Otvorená škola 2004 |
31.augusta 2004 sme boli potešení správou, že sme opäť uspeli v projekte Otvorená škola. Napriek tomu, že nám komisia odčítala 10 bodov za to, že sme boli v projekte už raz úspešní, skončili sme dosť vysoko - na 33. mieste zo 624 pôvodne prihlásených škôl.
Opäť sa teda púšťame do práce. V rámci projektu zrealizujeme tieto aktivity:
1. Internetová čitáreň pre verejnosť
Každú sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. je učebňa výpočtovej techniky v pavilóne 2.stupňa prístupná pre verejnosť zo širokého okolia. Poplatky v učebni sú nasledovné:
|
2. Kurzy pre verejnosť
Ponúkame tieto kurzy pre
verejnosť:
|
3. Záujmové vzdelávanie pre naše deti
Na našej škole bežia v šk.roku
3 krúžky v počítačovej učebni:
|
4. Kurzy pre našich učiteľov
Každý pondelok, keď nie je porada, školíme našich učiteľov. Vlani sa naučili pracovať v Exceli, používať obojstrannú tlač, šetriť papier i tlačiarne. Čím ďalej, tým viac prestávajú byť na našej škole počítače tabu. Učiteľov školia traja naši informatici: Mgr.Monika Gahérová, Mgr.Rudolf Kucmen, RNDr.Janka Schreiberová. Tento rok sa učitelia budú vzdelávať v práci s programom MS Powerpoint, v počítačovom spracovaní časopisov, plagátov, v používaní multimediálnych CD v sieti. |
OTVORENÁ
ŠKOLA 2003 |
Naša škola bola v šk.r. 2003/04 vybraná a zaradená do podprojektu Otvorená škola. Tým sme získali grant 100 000 Sk. Do projektu sme vložili 20 000 Sk z vlastných zdrojov. Za tieto peniažky sme zrealizovali v decembri nákup dataprojektora a notebooku pre školu.
V rámci projektu sme realizovali tieto aktivity:
1. Internetová kaviareň pre verejnosť
Každý piatok od 15.30 hod. do 17.30 hod. je učebňa výpočtovej techniky v pavilóne 2.stupňa prístupná pre verejnosť zo širokého okolia. Poplatky v učebni sú nasledovné:
|
2. Kurzy pre verejnosť
Ako prvý kurz pre verejnosť sme zrealizovali kurz Zoznámte sa s internetom. Začali sme v piatok 5.decembra o 18°° hod. Kurz prebehol v trvaní 10 stretnutí po dve hodiny. Cena kurzu 200 Sk. Kapacita kurzu je 12 ľudí. Na kurze sme sa naučili:
|
Zrealizovali sme aj tieto kurzy: Základy práce s počítačom (pre úplných začiatočníkov) - naučili sa prácu s myšou, prácu v prostredí Windows, vytvoriť textový dokument, tabuľku, obrázok. MS Word a MS Excel (pre pokročilých, ktorí vedia v tomto prostredí trošku pracovať) |
3. Kurzy pre učiteľov okresu
Pre učiteľov okolitých škôl novomestského alebo piešťanského okresu ponúkame odborné kurzy s nasledovnýnm zameraním:
Kurzy budú prebiehať v poobedných hodinách na našej škole v čase od 14.°°hod. do 16.°°hod. v utorok alebo v prípade záujmu v sobotu v doobedných hodinách s dlhším časovým rozpisom. Presný termín stretnutí dohodneme so záujemcami o kurz na prvom stretnutí. Cena kurzu 200 Sk. V prípade záujmu o niektorý z kurzov kontaktujte RNDr.Janku Schreiberovú, č.t. 032/7794479 domov, 032/7795355 práca, e-mail: janka.schreiberova@post.sk |
4. Kurzy pre našich učiteľov
Každý pondelok, keď nie je porada, školíme našich učiteľov. Vlani sa naučili pracovať vo Worde, tvoriť priečinky a ukladať si svoje dokumenty, mailovať, používať Net meeting a sieť pre spúšťanie CD ROM-ov s výukovými programami. V tomto šk.roku sa učia pracovať v Exceli, používať obojstrannú tlač, šetriť papier i tlačiarne. Čím ďalej, tým viac prestávajú byť na našej škole počítače tabu. Učiteľov školia traja naši informatici: Mgr.Monika Gahérová, Mgr.Rudolf Kucmen, RNDr.Janka Schreiberová. |
Okrem našich učiteľov nás o školenia požiadali i učiteľky materskej škôlky z Podolia, Očkova, Častkoviec. Navštevujú našu učebňu každý pondelok o 16.30 hod. Učia sa Základy práce s počítačom. Vyučujúca je Mgr.Monika Gahérová. |
Projekt ROZPRÁVKOVÁ TRIEDA |
Projekt Školy pre budúcnosť vyhlásený spoločnosťou Orange
Názov projektu: Rozprávková
trieda
Zameranie projektu: V septembri sme sa rozhodli
pripraviť pre deti I. stupňa Rozprávkovú triedu. Jej vybudovaním sme chceli
vytvoriť triedu, v ktorej sa budú deti dobre cítiť a bude im pripomínať detské
kráľovstvo plné kníh. Chceme u detí postupne budovať kladný vzťah ku knihe a
pritom rozvíjať osobnosť dieťaťa. Našou snahou je odstrániť u detí strach, stres
a napätie pri učení. Chceme im dať možnosť pohybu a vzájomnej spolupráce vo
vyučovaní.
Prípravu sme začali natieraním skríň. Žiačka 8.B triedy Andrea Palkechová nám
namaľovala na stenu výjav z rozprávky. Triedu sme vyzdobili rozprávkovými bytosťami,
ktoré nám pomohli zhotoviť deti z II.stupňa. Na strop sme pripevnili ježibabu
letiacu na metle v životnej veľkosti, ktorú zhotovili všetky vyučujúce I. stupňa.
Trieda sa využíva najmä na rozvoj čitateľských zručností hravou formou, na čo
je možné použiť veľké množstvo kníh z knižnice. S deťmi navštevujeme triedu
na hodinách hudobnej výchovy a využívame ju aj na relaxáciu a oddych.
Sme veľmi radi, že náš projekt Rozprávková trieda bol úspešný a dostali sme
od spoločnosti Orange Slovensko dotáciu 30 000 Sk. Triedu môžeme teda počas
celého školského roka zveľaďovať a dopĺňať rôznymi pomôckami a materiálom.
Podanie projektu: 27.10.2003
Autori projektu: Mgr. Miroslava Jacolová, Mgr. Miriam Hanzlíková,
Slavomíra Štefániková
Realizátori projektu: učitelia 1.stupňa
Finančný prínos: 30 000 Sk
Výsledok: projekt bol úspešný!!!
Projekt SPRÁVNY KĽÚČ |
V rámci Týždňa boja proti drogám vyhlásila Pedagogicko-psychologická poradňa
v Novom Meste nad Váhom v šk.r. 2004/05 2.ročník súťaže "Správny
kľúč". Bola to literárno-výtvarná súťaž, v ktorej žiaci
tvorili práce na štyri témy: DROGY, NÁSILIE, PRIATEĽSTVO, SLOBODA.
Za našu školu sme poslali celkom 5 literárnych prác a 12 výtvarných prác.
18. novembra 2004 sa uskutočnilo vyhodnotenie súťaže. V priestoroch ZUŠ v Novom
Meste nad Váhom, za prítomnosti zástupcu OÚ, Odboru sociálnych vecí, učiteľov
i odmenených žiakov sa konala malá slávnosť, ktorú pripravili žiaci ZUŠ.
Boli sme šťastní! Naše žiačky: Veronika Žáková z 9.B
získala 1.miesto za prácu Drogy a Mária Kováčiková z 8.A získala 2.miesto za
prácu Priateľstvo. Žiačky dostali diplom a vecné ceny. Po oficiálnej
časti bola recepcia a po nej vernisáž prác v MKS.
Žijeme v 21.storočí. Je to svet neustáleho objavovania, rýchleho vývoja a
pokrokov...,ale zároveň je to svet plný násilia a zloby, nenávisti a strachu.
Chcete to vidieť v reále?
Janko - je to úplne jednoduchý obyčajný, dedinský chlapec. Jeho rodina žije
jednoduchým životom. Do školy chodí rád, baží po nových vedomostiach. Rodičia
ho naučili vážiť si človeka a život. Vie sa obetovať pre iných a o všetko, čo
má, sa vie podeliť s ostatnými. Nebojí sa prísť domov, keď má nejaký problém.
Vie, že jeho rodičia mu vždy pomôžu. Ale spoľahnúť sa môže aj na priateľov.
Michal - sebavedomý, mladý muž. Vyrastal v dobre situovanej rodine. Rodičia
spolu budujú rodinnú firmu, ktorej venujú 20 hodín denne. Unavení, vyčerpaní
a zavalení vlastnými starosťami žijú síce so synom, ale len na papieri. Načo
chodiť do školy? Veď známky sa dajú aj kúpiť. A neospravedlnené hodiny mu pribúdajú,
problémy sa hromadia. Ale on je silný, veď život to je diskotéka, zábava a pomocná
priateľova ruka. Ruka, čo ti podá "zázračný liek", ktorý odstráni
každý problém. "Len si daj pervitín, marihuanu, kokaín. Budeš silný, nezľakneš
sa ničoho a nikoho. Máš predsa priateľov, ktorí sú s tebou." Áno, sú s
tebou, lebo si pri peniazoch a máš za čo kúpiť dávku, z ktorej sa ujde aj im.
Ale kde na ten "liek" brať?
Zo dňa na deň treba viac, dávky sa stupňujú a stav na účte klesá. Rodičom zmizlo
i zopár hodnotných vecí. Ale ešte stále si nič nevšimli. "Čo sa deje? Aký
duch sa delí s nimi o ich syna?" Duch zla, násilia a smrti. Michal by aj
chcel odhaliť svoj problém, ale má strach. Strach z rodičov i zo seba. Dnes
si dá väčšiu dávku ako inokedy, musí zabudnúť na starosti. Spí... Preberie sa
po veľkom úsilí lekárov, ktorí bojovali o jeho holý život. Pri posteli vidí
svojich rodičov. Na perách im číta nevyslovenú vetu: "Prečo? Prečo si to
urobil?" Dokáže im na ňu niekedy odpovedať?
Život v dnešnom svete nie je jednoduchý. Je rýchly, uponáhľaný, zameraný na
mamon. Človek musí byť silný, aby ho nezlákali nebezpečné úskalia života. A
tak vykročte na tú vašu životnú cestu tou správnou nohou.
Veronika Žáková, 9.B
Často sa sama seba pýtam, čo je to priateľstvo. Je to najsilnejšie puto medzi
ľuďmi, ktoré je oveľa silnejšie ako láska.
Môj príbeh sa začal asi pred piatimi rokmi. Už vtedy som sa začala lepšie kamarátiť
so svojou sesternicou. Naše kamarátstvo trvalo snáď od nášho narodenia. Zažili
sme spolu veľa veselých i smutných chvíľ. Chodili sme spolu do kina, na nákupy,
prežívali sme spolu prvé platonické lásky a hovorili sme si naše najtajnejšie
tajomstvá. Boli sme jednoducho najlepšie kamarátky. Boli. Až do leta v roku
2003. Išla som na dovolenku a zostala som tam dva týždne. Neuveriteľné, ako
sa môj život za tých štrnásť dní zmenil. Alebo skôr, ako sa zmenila Ela. Zatiaľ
spoznala jedného chlapca, s ktorým začala neskôr aj chodiť. Bol z veľmi zlej
partie. Samé nadávky, drogy, cigarety a alkohol... A najhoršie bolo, že do toho
zaťahoval aj Elu. Keď som prišla domov, naše kamarátstvo pokračovalo, ale nebolo
to ono. Všetko sa zmenilo. Asi dva týždne som sa snažila celú ich partiu ako-tak
znášať. Ale neskôr, keď mi začali ponúkať cigarety, povedala som si, že čo je
veľa to je veľa a prestala som sa s nimi stýkať. Ela sa ma najprv snažila presvedčiť,
že nie sú takí zlí, ale ja som vedela svoje. Neskôr ju asi to presviedčanie
omrzelo, tak ma nechala tak. Prestala so mnou úplne chodiť von. Bola som nahnevaná
a sklamaná zároveň. Ale stále som verila, že sa to všetko vyrieši a opäť bude
všetko po starom. Keď som už stratila aj poslednú nádej napísala som jej SMS
s textom: ,,Ahoj Ela! Dlho som nad nami premýšľala a dospela som k názoru, že
sa musíš definitívne rozhodnúť, či si vyberieš mňa, alebo ich. Takže: JA alebo
ONI?" Na nasledujúcu prichádzajúcu SMS-ku nikdy nezabudnem. Bola stručná
a presná: ,,ONI". Vtedy som myslela, že sa mi zrútil svet. Jedna SMS-ka
zahodila štyri roky môjho života. Preplakala som celú noc. Bolo to jedno z mojich
najväčších životných sklamaní. Až vtedy som zistila pravdivosť príslovia: V
núdzi poznáš priateľa. Ja som svojich priateľov poznala. Boli to práve oni a
moji najdrahší rodičia, ktorých nadovšetko ľúbim, ktorí ma priviedli k novému
životu, začo si ich nesmierne vážim. Teraz si vyberám priateľov dôslednejšie
a viem, že tých, ktorých mám teraz, stoja naozaj zato. Ja mám teraz tiež svoju
partiu ako Ela. Ale na rozdiel od nej, v tej mojej sa nefajčí, nepije a nenadáva.
Takže som nadmieru spokojná. A ako skončila Ela? Rozišla sa s tým chlapcom a
dostala sa do ešte horšej partie. Aj ona začala fajčiť a piť. Škoda, že tiež
nemala také šťastie na rodičov a kamarátov ako ja. Veď ktovie, ako by som bez
nich skončila ja?
Mária Kováčiková, 8A
Novomestské
rozlety |
Neďaleko nás niekto býva
Na našej ulici stojí dom, v ktorom už dlhé roky nikto nebýva. Jeho poslednou
majiteľkou bola stará žena, ktorej zomrel vo vojne muž, a ona po jeho smrti
prestala vychádzať z domu. Moja babka tvrdí, že to bola čarodejnica. Možno i
preto ten dom nikto nechcel tak dlho kúpiť. Začal sa postupne rozpadávať. Pred
rokom sa však stalo niečo zvláštne.
Zmizla tabuľa, na ktorej stálo, že dom je na predaj. Začali sem chodiť murári,
stavbári, inštalatéri a dom pomaly dávali do poriadku. Dostal novú strechu,
plot ba i okná. A pred mesiacom sa sem nasťahovali jeho noví majitelia s dcérou.
A ja, jedenásťročné, v škole obľúbené, vzhľadom podobné Cindy Croford a skromné
dievča som sa rozhodla, ako správna susedka, že sa s ňou zoznámim. Vzala som
si najlepšie šaty, aby som urobila "správny dojem", lebo ten je vraj
najdôležitejší, maminu kabelku a vybehla som na cestu. Zazvonila som pri susedových
dverách a prišla mi otvoriť ich dcéra. Medzi dverami stálo akési čudo. Na hlave
mala niečo, čo sa malo podobať na vlasy, ale skôr to vyzeralo ako stoh slamy
obliaty bravčovou masťou s veľkou červenou mašľou vrazenou doprostred. Na tučnej
tvári, ktorá vyzerala, akoby ju napadlo stádo včiel a sršňov, mala nos. Ľavým
okom jej mykalo smerom k nosu a pravým smerom k uchu, teda ste nevedeli, kam
sa vlastne pozerá. A vôbec, či vás vlastne vidí. Oblečené mala tričko, ktoré
jej držalo dve tukové pneumatiky na bruchu a sukňu. A tie nohy! Také krivé nohy
som ešte nevidela. Vyzerali, akoby celý život sedela obkročmo na sude. Pomyslela
som si, čo ak je aj ona čarodejnica?
Vtom sa na mňa usmiala. Ukázala svoje zúbky, riedke ako hrable na seno, miestami
čierne, miestami žlté. Z krku jej ovísalo niekoľko lalokov a pod každým z nich
sa črtalo trošku špinky. Pokračovala by som i ďalej s opisom, keď tu zrazu otvorila
svoje veľké ústa a povedala: "Volám sa Julča a ty?" Ovanul ma dych
páchnuci po plesňovom syre a cibuli. Hrdlo mi zovrelo a ja som sa zmohla iba
na slabé chrčanie. Julča v presvedčení, že mi zabehlo, mi chcela pomôcť a zdvihla
ruku, že ma pobúcha po chrbte. Zľakla som sa, že ma chce zabiť, treskla som
maminu kabelku na zem a vzala nohy na ramená. Ani som sa neobzrela.
Dodnes si to vyčítam. Každé ráno vidím Julču, ako chodí na prechádzku so svojím
psom (niekedy ani nerozpoznám, čo z toho je pes), ale nikdy sa jej neprihovorím.
Niežeby som sa bála k nej prihovoriť, skôr sa hanbím. Hanbím sa za to, že som
si u nej neurobila "správny dojem."
Začal sa školský rok. Na školu som sa celkom tešila, pretože, ako som už spomínala,
v škole som dosť žiadaná. Hneď, ako som vošla do triedy, sa okolo mňa zhrčili
baby a začali sme sa rozprávať, čo bolo cez leto. Žuža začala svoje siahodlhé
príbehy o jej chalanovi Bobovi, ktorého nikdy nikto nevidel a ktorý podľa môjho
názoru ani neexistuje. Keď som si vyťahovala z tašky môj nový srdiečkový peračník
a pomrkávala naokolo, či si ho niekto všimne a začne chváliť, zistila som, že
si ma nikto nevšíma. Dokonca ani okuliarnička Barča, ktorá na mňa zízala ešte
aj počas obeda, lebo vraj vo mne vidí svoj vzor. Všetky sa uprene pozerali na
Žužinu ruku, na ktorej sa blyšťal PRSTEŇ! Strhla som sa, hodila som sa na ňu
a urvala som jej prstienok z prsta. Vtom som zistila niečo strašné, niečo, čo
moje malé, citlivé srdiečko hlboko poznačilo. Bol pekný... Krajší než ten môj.
Krajší než ktorýkoľvek prsteň, ktorý som kedy videla. Žuža sa ku mne nežne priklonila
a pošepkala mi do ucha: "To mám od Bobulienka." Do očí sa mi vtisli
slzy. Vzkypela vo mne žlč, cítila som sa, akoby mi do žalúdka naliali horúce
železo, črevá sa mi pokrútili, močový mechúr mi stiahlo, iné vnútornosti už
nepoznám, lebo som na biológii nedávala pozor, ale bola som strašne nahnevaná.
Hádam tá hlúpa Žuža nie je o niečo lepšia ako ja? Odrazu sa ma Cuca Luca spýtala:
"Pekný však?" Začula som sa ako hovorím: "Ehe..." Prečo
som to len povedala? Priznala som si, že je Žuža lepšia ako ja. Vedela som,
že musím niečo povedať, niečo, v čom budem iná, výnimočná, ako Žuža a jej prstienok
s modrým opálom.... A ani neviem kedy, začala som: "Keby ste vedeli, čo
sa mne stalo cez leto. Na našu ulicu sa presťahovala čarodejnica." A začala
som im hovoriť ako vyzerá, ako som ju stretla, a ostatné hlúposti. Na prikorenenie
môjho príbehu som dodala, že som ju zopárkrát videla i čarovať, že začarovala
moju mačku Placku a že Placka odvtedy nemňauká, iba breše, že dvakrát prefrčala
okolo môjho okna na metle a... No proste, že je to bosorka. Ešte som chcela
povedať, že sa pred mojimi očami premenila na štvorhlavého draka, ale to sa
mi zdalo už trochu pritiahnuté za vlasy. Počas môjho rozprávania som so tvárila
nanajvýš bez záujmu a striedavo som hľadela na lavicu a na zem, akoby to, čo
hovorím, bolo úplne normálne. Cítila som, ako na mňa všetky baby uprene hľadia
a vedela som, že na Žužin prsteň už dávno zabudli. Ja som bola stredobodom pozornosti,
tak ako vždy! Prestala som hovoriť. Z každej strany sa na mňa hrnuli otázky
typu: Ako to zvláda Placka, či som nezbadala na aký pohon lietala tá metla,
ako sa cítim a podobne.
Vtom čosi zadunelo. A znovu, a znovu. Akoby sa nejaká stokilová gorila rozhodla
vojsť do našej triedy. Všetci upreli oči na dvere. Dupot ustal a medzi dverami
sa zjavila, verte mi, či neverte, stála tam Julča! Mala presne to isté oblečenie,
ako keď som ju videla naposledy a ako som ju opísala babám, čo spôsobilo, že
baby ju ihneď spoznali. Keďže sú všetky, akoby som to povedala slušne, pomerne
výrečné, ako stádo rozzúrených bizónov sa rozutekali po triede, aby stihli môj
príbeh každému povedať, až to napokon vedela celá škola. Nevynechali ani školníčku,
dve upratovačky, údržbára a jednu tučnú tetu, o ktorej nikto nevie, čo robí,
ale občas ju stretne potulovať sa po chodbe. Inak, deň ubehol celkom pokojne.
Julča sa napchala do poslednej lavice a odvtedy si ju nikto nevšímal. Na chodbe
sa jej majitelia domácich miláčikov kvôli Placke radšej vyhýbali a občas na
ňu niekto vykríkol- striga. Bolo mi jej aj trochu ľúto, ale nemohla som povedať,
že som si to všetko o nej iba vymyslela. Utrpela by tým moja povesť. Až raz...
Každý rok sa na našej škole usporadúva súťaž v plávaní. Prihlási sa tam vždy
asi polovica školy, väčšinou samí chalani a my, dievčatká, ich povzbudzujeme.
Vždy sa na ne veľmi teším, lebo si užijeme veľa zábavy.
Nastal ten osudný deň s veľkým D. Ešte pred začatím sme si ja, Žuža, Cuca Luca
a okuliarnička Barča našli najlepšie miesta, aby sme mohli z tesnej blízkosti
sledovať našich statných pretekárov. Mali sme perfektný výhľad na bazén, kde
sa mali preteky odohrať. Tribúna sa pomaly napĺňala. Preteky sa mohli začať.
Z rozhlasu sa ozval klaksón a z dvier začali vychádzať chalani, prevažne v červených
plavkách. Všetky baby začali tlieskať a výskať, chalani sa začali predvádzať,
robili sa, že sú kulturisti a začali napínať svaly. Pomyslela som si, že tento
deň mi nemôže už nič pokaziť. Vtom sa ozval buchot. Ten istý buchot ako prvý
deň v škole. S hrôzou som klesla na sedadlo na tribúne. "Toto nemôže byť
pravda, toto nie je možné!?" Ale bolo. V svetle reflektorov sa zjavila
Julča. Bola natiahnutá v kanárikovo-žltých plavkách s čiernymi vodorovnými prúžkami
a na očiach mala obrovské plávacie okuliare. Vyzerala ako zúrivá včela, ktorá
sa pokúšala zdolať rekord v nadváhe. Sála zhíkla, všetkým zamrzol úsmev na tvári.
Cuca Luca zhrozene vykríkla: "Vysvetlite jej už niekto, že horizontálne
pruhy rozširujú, čo ona nepotrebuje!"
Všetci pretekári sa postavili na štart. Ozval sa klaksón a hlasité žblnknutia.
Plavci plávali celkom rýchlo. Prvý už dokonca dosiahol i cieľ. Ale vtom som
si všimla, že pri štarte sa niekto topí. Bola to Julča!!! Všetci napäto sledovali,
ako sa situácia vyvinie. Každý z plavcov bol už v cieli, no Julča ešte pri štarte.
Klesla na dno bazénu a....rozbehla sa. Prišla na tú správnu techniku. Bežala
po dne a blížila sa k cieľu. Tribúna začala burácať, všetkým sa to páčilo. Žuža
sa postavila a z plného hrdla začala kričať: "To toho Julča, prebehni to!"
K Žuže sa pridal zborovo aj rad deviatačiek zozadu. Julča priplávala, teda pardon,
pribehla k cieľu, minula ho, pribehla k stolíku s občerstvením a víťazoslávne
zdvihla obložený chlebík nad hlavu. Hurá sa ozývalo tribúnou....
Diskvalifikovali ju. Vraj podmienkou súťažiacich bolo, aby zostali pri hladine.
Taká hlúposť. Vari je to dôležité? Napriek tomu si odvtedy Julču každý vážil.
Všetci zabudli na to, čo som o nej povedala. Na chodbách si s ňou podávali ruky
a gratulovali jej k skvelému, i keď nedocenenému výkonu. Bola slávna. Slávnejšia
ako ja, ale nevadilo mi to. Tešila som sa spolu s ňou, dokonca som sa s ňou
i udobrila. Ospravedlnila som sa jej za to, čo som o nej neprávom rozširovala.
(Povedala som, že to Žuža ma k tomu hroznému činu vyprovokovala a ona to pochopila.)
Zistila som, že je s ňou celkom zábava a teraz sa občas navštevujeme. Veď je
to moja susedka, či nie ?
Marcela Mrekajová
Trieda: 9.B
Neďaleko nás niekto býva
Neďaleko nás, na Šikmej uličke, býva čudná, zhrbená pani. Je veľmi divná, pretože
vždy, keď ideme okolo nej, neustále si niečo mrmle pod nosom. Niekedy to znie
ako nejaké kúzelnícke zaklínadlo, inokedy ako zastaralý vtip. Naposledy jej
nevyšlo nejaké kúzlo a tak sa rozčertila, že sa jej na tvári urobili pľuzgiere.
To kúzlo znelo asi takto: Najprv si postavila mačku na múr a začala hovoriť
niečo ako: "Malú mačku premeňte na kačku!" Ale, bohužiaľ, mačka na
nepremenila na kačku, ale na mačku s krídlami, ktorá odletela do teplých krajov.
Táto čudná pani má na sebe stále to isté. Je to fialovo-čierny kabát, krikľavooranžové
nohavice, čierne topánky a veľký, hore zašpicatený, zeleno-červený klobúk. V
ruke drží zázračnú paličku, z ktorej vychádzajú iskry, ale iba vtedy, keď čudná
zhrbená pani niečo stvára. Má veľmi pekný čudný dom. Je ružový. Okná vyzerajú
ako perníky, ale neradila by som vám ich jesť, pretože ten perník nie je pravý.
Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Vpredu sú veľké dvere ako zámok v Bojniciach
a hore na dome obrovská strecha, po ktorej by mohli chodiť horolezci ako po
Mount Evereste. Dokonca má aj domácich miláčikov. Vlastne, už iba jedného, pretože
jej mačka-kačka uletela. Je to pes - čivava. Vyzerá ako nazeleno zafarbený potkan
s bielymi bodkami.
Keď som mala päť rokov, z toho domu vychádzali čudné hlasy. Boli to ľudské hlasy.
Hlas nejakého opilca, na ktorého kričala manželka, vraj, aby nepil a išiel pracovať.
Mama ma strašila, že je to rodina duchov a keď nebudem poslúchať, ukradnú ma.
Ja som tomu neverila. Veď, ako by ma mohli zobrať, keď viem veľmi dobre utekať.
Nedávno som sa dozvedela, že tá čudná zhrbená pani má aj dcéru, ku ktorej sa
o niekoľko dní presťahuje. Je mi to veľmi ľúto, pretože už tu nebude taká zábava
ako bývala. Keď odchádzala, vravela niečo ako: "Domček môj maličký zmizni
hneď ako vykročím z uličky." Ja som sa tomu zasmiala. Veď ako by mohol
zmiznúť dom. Predsa nie sme v čarodejníckom svete Davida Copperfielda. Ale odrazu
ako náhle zašla za prvú odbočku, dom sa akoby vyparil. Možno to bola naozaj
veľká čarodejnica, no pre mňa to vždy bude čudná, zhrbená pani zo Šikmej uličky.
Slávka Čechvalová
Trieda: 6.B
Pani Clawová
Už som to nemohla vydržať. Mama kričí, otec kričí, ešte aj staršia sestra vrieska, akoby si práve zlomila ďalší umelý necht. I keď som si nie istá, či nevrieska pre toho pavúka v posteli. No a čo, nemala provokovať. Vraj, že som ako malé decko. "Ja ti dám malého decka, sliepka jedna!" V našom dome je to ako v blázinci. A starí rodičia sa mi čudujú, že sa tu zdržujem tak málo. "Ej, keby ste to tu videli," pomyslím si, "šediny by vám dupkom vstávali."
Musela som odtiaľ vypadnúť. Zobrala som svojho nádherného štvornohého kamaráta - morča Bena a už ma nebolo. Vyšla som na chodník, prešla cez cestu, na ktorej, ako napokon vždy, nefungovali semafóry, lebo podnapitý "septimáci" opäť nemali čo v noci robiť, a vykročila na známy, snáď len mojou nohou vyšľapaný chodník k mestskému lesíku. Vedela som, kam musím ísť, i keď nechápem, prečo tam bežím vždy, keď mi je pod psa. Opäť idem k pani Clawovej. V podstate je to milá žena. Človek si s ňou však moc nepokecá. Povie vám iba ahoj, keď prídete a uvidíme sa, keď odchádzate. Niekedy, ako napríklad dnes, ani to. Iba sa na vás usmeje. Na druhej strane však milujem ten pokoj a kľud v jej príbytku. Pani Clawová nie je najmladšia, vlastne je už dosť stará. Býva za lesíkom - teda za tými desiatimi stromami, čo nám ešte vyrábajú trocha kyslíka, lebo inak v našom meste stromy dokopy vôbec nie sú - v malej, starej, ošarpanej bytovke. Okrem nej tu býva už len jeden blázon, čo každú chvíľu vyskakuje z okna (býva na prízemí), rodinka, ktorá má toľko detí, že ani sama nemá prehľad, a pani, čo vás každú chvíľu pozýva na čaj s rumom. Dnes som si ich však nevšímala. Mojou jedinou túžbou bolo opäť sa započúvať do ticha v byte pani Clawovej. Je tam síce strašný smrad od výkalov mačiek, a človek, ktorý nie je voči nemu imúnny by mohol odpadnúť, no aspoň tam na vás nikto nevrieska a určite vás nikto nevyruší. Veď komu by sa sem aj žiadalo ísť? Iste ste už prišli na to, že pani Clawová chová mačky. Ona ich chová a ony ju vychovávajú. Celkom sa im prispôsobila. Tiež je taká tichá a do jedla si dokonca pridáva mačacie konzervované žrádlo, lebo ho považuje za výživnejšie ako ľudské konzervy. Pani Clawová býva sama už od nepamäti a s miestnymi mestskými občanmi sa prakticky nerozpráva. Má svojský vkus. Nosí pánske riflové "mrkváče" a kašmírové pulóvre. Na nohách bežecké tretry a účes ala hipís - áno, to je jej.
Okná má pozastierané a keď k nej vojdem, musím zastať a počkať, kým si oči
privyknú na tmu. Tak ako vždy, i dnes som si sadla na starý spráchnivený gauč
a vedela som, čo ma čaká. Pani Clawová vošla do izby a usmiala sa na mňa. Priniesla
sucháre v tvare mačacích labiek a postavila na čaj. Sadla si na gauč vedľa mňa
a spod stolíka vytiahla vlnu. Opäť budeme pliesť pulóvre. Jasné, že nie pre
ľudí (veď pre akých aj - pani Clawová nemá príbuzných), ale pre mačky. Ona pletie
farebné so vzormi a ja len také obyčajné. Občas sa mi síce stane, že pulóver
má o jeden rukáv viac, ale pani Clawová si z toho nič nerobí. Zažne lampu, aby
sme v tej tme videli na vzor a púšťame sa do pletenia. Zatiaľ nám zovrie voda
a ja idem, ako vždy, zaliať čaj z dákych čudných neznámych bylín. Položila som
ho na stôl - šálku pre mňa a pre pani Clawovú. Misku pre moje morča Bena, ktoré
sa zatiaľ hrá s malými mačiatkami som položila na zem. Veru tak - hrá. Mačky
si už naň celkom zvykli a už ho ani nepovažujú za potravu. A on ich berie ako
sestry, ktoré nikdy nemal. Aj Benovi sa už ušiel jeden svetrík - uplietla mu
ho pani Clawová, ktorá si moje morčiatko nesmierne obľúbila. Svetre pre mačky
pletieme už od mája, teda štyri mesiace. Už sme ich vyrobili okolo šesťdesiat.
Asi sa pýtate, načo nám ich toľko je. Pani Clawová ich totiž chodí spolu s ostatnými
vecami, čo uplietla (ako inak pre mačky) predávať na neďaleký blší trh. Má tam
vyhradený vlastný stánok, celý polepený plagátmi s mačacími "modelmi a
modelkami". Nemá veľa zákazníkov, a to z dvoch dôvodov:
1. Takmer každý sa ide zadusiť tou mačacou "vôňou", čo z okolia jej
stánku tiahne, a preto sa ho všetci štítia.
2. Ktorý normálny človek by obliekal svoju mačku, ak nie je zo zlata, do svetrov,
papúč, alebo jej kupoval chrániče na uši proti zime a podobné blbosti?
Z toho teda nevyžije. Väčšinu svojho dôchodku dáva na potreby mačiek a ona sama sa musí veľmi uskromniť. Celý život pani Clawovej sa spája s mačkami. Okrem toho, že pracovala v konzervárni na oddelení s mačacím žrádlom, sme sa prostredníctvom mačiek, teda vlastnej jednej mačičky zoznámili.
Bolo to asi pred dvoma rokmi. Sedela som na hojdačke na našom sídlisku. Sledovala som veľkú ropuchu v neďalekej mláčke a rozmýšľala, prečo nie som v obchode, kam ma mama poslala. Zrazu však moje odstávajúce uši začuli akýsi smiech. Obzrela som sa a zbadala párik dvoch chalanov, asi o 3 - 4 roky mladších odo mňa. "Ha - ha - ha, veľmi vtipné," pomyslela som si a automaticky si začala uhládzať vlasy. Zasa som mala jedno z období, opakujúcich sa v nepravidelných intervaloch, kedy mi vlasy trčali na všetky strany, ako antény, snažiace sa zachytiť signál z Marsu. (Aspoň že zakrývali uši.) Preto ma hneď napadlo, že sa smejú na mne. Po chvíli pozorovania som si však uvedomila, že na práci majú asi dačo lepšie ako pozorovanie statických vĺn okolo môjho hára. Chalani si totiž sadli na neďaleký kolotoč a z tašky, ktorú som si všimla až teraz, vytiahli malé mrviace sa klbo. Najprv som nevedela, čo to je, a tak som si moje "popolníky" potlačila na koreň nosa. Až potom sa mi podarilo ako-tak zaostriť. Vzápätí som si uvedomila, že čumím na také škaredé mačiatko, až mi ho bolo ľúto. Mača bolo divne vykrútené a vyzeralo akoby ho chytali kŕče. To zapríčinil pravdepodobne spôsob, ako jeden z chalanov to mača držal - za chvost. I keď nie som žiadna veľká ochranárka, zaraz som pochopila, že takéto držanie nie je správne. Story však pokračovala. Druhý chalan sa poobzeral a padli mu do oka zvyšky tehál, ktoré sa tu všade povaľovali. Zo päť z nich zobral a priniesol ku kolotoču. Potom postavil akúsi ohrádku z tehál, do ktorej druhý chalan hodil mača. Nakoniec ho prikryli dvoma tehlami, po ktoré sa chalani opätovne načiahli. Čakala som, ako to bude pokračovať, no oni sa len zdvihli a išli si zahrať futbal. Vyjavená som za nimi civela, pričom mi okuliare s hlasným šuchnutím spadli do piesku. Postavila som sa, zdvihla ich a podišla k "mačaciemu väzeniu". Opatrne som zdvihla vrchnú tehlu a čakala. O malú chvíľu už na mňa z tmy žmúrilo vystrašené mačiatko. Zdvihla som ho na ruky a pohladila. "Veď ťa mohlo privaliť." povedala som mačiatku. Rozmýšľala som, čo s ním spravím. Týmto dvom ho predsa nechať nemôžem. Poznám také typy chalanov - kľudne by ho tu nechali trápiť sa. Ďalej som však už nemala čas dumať, lebo ku mne pribehli tí dvaja tyrani. "Polož ho," povedal jeden, "je naše!" mračil sa. "Ak je vaše, mali by ste sa oň vedieť starať!" zrúkla som naňho. Nevedela som, čo mám povedať, lebo ak bolo mača skutočne ich, nemala som právo im ho brať. Potom ma napadol jeden trik. "Vašu mamu poznám," otočila som sa na druhého "iste sa veľmi nepoteší, keď jej poviem, čo ste robili s vaším mačiatkom." I keď som ich mamu vôbec nepoznala a o nich som vedela akurát to, že sú bratia, zjavne to zabralo. Obaja zbledli a tvárili sa vyľakane. "Alebo že by nebolo až tak celkom vaše?" spýtala som sa. Starší z nich povedal: "To nech ťa netrápi. V každom prípade sme sa k nemu dostali prví." "Ja viem," ozval sa zachrípnutý hlas spoza môjho chrbta, "že ste ho našli pri pošte. Takže nie je vaše a viem aj to, komu skutočne patrí." vystúpila predo mňa stará žena s rozhodným výrazom na tvári. "Patrí istému starému pánovi, ktorý má však ešte sily dosť." povedala a pozrela na vyľakané tváre dvoch nezbedníkov. "Iste nebude trikrát nadšený, že mu niekto jeho miláčika zavrel do takejto tehlovej búdky." zavrčala, a ja som vedela, že jej výstraha pomohla. Chalani cúvli, jeden sa potkol a spadol. Druhý ho zdvihol a zahundral: "Tak si ho teda berte, veď my sme ho aj tak nemali kam dať. A tomu pánovi prosím odkážte, že nás to mrzí, a že sme sa s ním chceli len pohrať." povedal, pričom sa už obaja otáčali a vzápätí prášili preč. Na ihrisku sme zostali len my dve - ja a tá pani. Obrátila som sa na ňu a povedala: "Ďakujem za pomoc. Vy skutočne viete, komu to mača patrí?" spýtala som sa, hoci odpoveď som dopredu tušila. "Nie celkom." usmiala sa starenka nezbedne. "Ale keď dáke zviera potrebuje moju pomoc, som ochotná i klamať." povedala. Chvíľu sme na seba hľadeli, pričom moje vlasy opäť vysielali signály. "Ak ho nemáš kam dať," ozvala sa znova pani, "ja si ho rada zoberiem." povedala a pozrela na mňa s nádejou v očiach. Súhlasila som s tým, lebo mama by chytila infarkt, keby som jej domov doniesla mačku a pani ma pozvala na čaj. Pozvanie som prijala a cestu k jej bytovke sme si krátili rozprávaním príbehov. Starenka sa mi predstavila a rozrečnila sa o svojich mačkách, a ja som jej porozprávala o kocúrovi mojej babky. Babka totiž žije na vidieku, a tak ako pani Clawová, i ona chovala tie chlpaté stvorenia. Raz však toho kocúra moja sestra chytila za chvost a ťahala ho dole z múrika. Kocúrik sa vyľakal a búril sa, lebo na múriku sa mu páčilo a nežiadalo sa mu ho opustiť, čo dal aj patrične najavo. Otočil sa k mojej sestre a vycikal sa na ňu, mieriac jej na srdce. Moja sestra, celá vystrašená, sa len prizerala, ako jej to steká po bunde. S pani Clawovou sme rozoberali ešte všeličo iné. Zistila som, že je to však veľmi tichá žena, a preto som rozprávala zväčša iba ja. Pani Clawová ma v jej byte priučila pleteniu a odvtedy ju navštevujem takmer každý deň. Stala sa mojou najlepšou priateľkou. Pani Clawová má totiž všetkých a všetko rada a nikdy nedá dopustiť na svoje mačky.
Michaela Halánová
Trieda: 9.B
Projekt VIRGAL |
V školskom roku 2003/04 sme sa opäť zapojili do tohto skvelého projektu. Kreslili sme iniciály - tému októbra a novembra. Poslali sme celkovo 8 prác týchto žiakov: Petra Cagalová, Andrea Palkechová, Vladka Bublavá, Veronika Lacková, Erika Halienková, Zuzana kolenčíková z 8.B a Marion Kováčiková, Jozef Potoček z 7.A. Čakáme na výsledky. Naše najaktuálnejšie výtvory nájdete, ak kliknete na foťáčik.
V 2.polroku šk.r.2002/2003 v mesiaci jún kreslili naše deti obrazy na tému
Ľudské ruky. Do Virgalu boli
poslané a získali ocenenie práce týchto žiakov: 1.miesto
- Michaela Gahérová - 8.A, Daniel Malina - 5.A, 3.miesto
- Juraj Cagala - 8.B, Andrea Palkechová - 7.B. Tieto práce si môžete pozrieť
po kliknutí na obrázok fotoaparátu. Štyri z piatich prác boli ocenené.
V 1.polroku šk.r.2002/2003 naši žiaci 5., 6., 7., 8. ročníka kreslili na hodinách
výtvarnej výchovy v mesiaci december "Vianočné
pohľadnice". Najkrajšie práce pani učiteľka Rosinská vybrala,
deti si pohľadnice oscanovali a poslali e-mailom na adresu projektu. Zaslali
sme celkovo 8 prác týchto žiakov: Vladko Hevier - 7.B, Veronika Hevierová
- 6.B, Ľubomíra Križáková - 8.A, Katarína Babulicová - 6.B, Lenka Augustínová
- 7.B, Lenka Toráčová - 5.A, Monika Vičíková - 5.A, Veronika Barančíková - 5.B.
Tieto práce si môžete pozrieť na adrese www.gjar-po.sk/virgal.
Súťaž TVORÍME S ENERGIOU |
Túto súťaž vyhlasuje každoročne akciová spoločnosť Slovenské elektrárne. V šk.r. 2002/2003 sa konal už 4.ročník súťaže. Súťažilo sa v troch kategóriách - výtvarná súťaž pre žiakov I.stupňa, výtvarná súťaž pre žiakov II.stupňa a literárna súťaž pre žiakov II.stupňa. Naša škola sa zapojila do literárnej súťaže vďaka p.uč.Mlčúchovi. Na hodinách slohu v 7.ročníku sa deti zamýšľali nad dôležitosťou a užitočnosťou energie a svoje nápady, myšlienky, postrehy využili na tvorbu príbehu na tému Energia. Štyri najkrajšie práce detí 7.ročníkov boli vybrané a poslané na adresu usporiadateľa. V júni sme boli milo prekvapení, keď nám oznámili radostnú novinu, že dve práce našich detí boli ocenené. Do literárnej súťaže prišlo 849 prác, bolo ocenených 50 prác, z nich aj dve práce našich žiačok:
Elektrožrút | Ingrid Schreiberová | 7.A | získala 2.miesto a vyhrala videokameru |
Jano a elektrina | Soňa Bublavá | 7.B | získala 9.miesto a vyhrala upomienkový balíček |
ELEKTROŽRÚT
Bola raz jedna ulica, na tej ulici bol strom a vedľa neho krásny dom. V
tom dome býval jeden pán, jeho manželka a ich malý syn - Ell. Bola to veľmi
šťastná rodinka. Mali veľa peňazí, pretože ich zbytočne nemíňali.
Keď Ell dovŕšil 16 rokov, začal sa úplne meniť. Neustále nebol doma, hádal sa
s rodičmi a zo školy nosil veľmi zlé známky. Jedného dňa doniesol na vysvedčení
Guľu ako hrom!
„Päťka na vysvedčení!? Ty sa prekonávaš!!!“ kričali naňho rodičia, „Čo to má
znamenať?! To sa nám snáď len sníva!“
„No a čo?! Tí učitelia mi dali na vysvedčení päťku, lebo si na mňa zasadli!
Veď ja sa učím z hodiny na hodinu!“ obhajoval sa Ell.
„To je najlepšie: zvaliť všetko na učiteľov! Už vidím, ako sa ty učíš z hodiny
na hodinu! To by si najskôr musel utrpieť riadnu ranu do hlavy!!!“ namietala
mama.
Po chvíli rozhodol otec - hlava rodiny: „Nemáme inú možnosť. Keď to nejde podobrotky,
pôjde to pozlotky! Dostávaš domáce väzenie na mesiac!“
„Čože?! To predsa nemôžete! Veď to je týranie detí!“ kričal Ell.
„Ty nám nebudeš rozkazovať, čo smieme a čo nie! A teraz sa pakuj do izby!“ prikázal
otec, ale nebolo to preňho ľahké. Veľmi ho bolelo, keď musel trestať vlastné
dieťa. Ale inak to nešlo.
„Ach, veľmi sa zmenil,“ vzdychla si mama, „je agresívny a stále chodí von s
tou jeho partiou kamarátov, ktorá sa nám vôbec nepáči. Raz ho tí chlapci privedú
do problémov.“
Na druhý deň išli Ellovi rodičia do práce, zamkli dvere a Ellovi zobrali kľúče,
aby neutiekol.
„Som tu ako vo väzení. Som si istý, že čoskoro mi sem namontujú aj mreže!“ hneval
sa Ell. Pustil si nahlas rádio a spieval tak, že ho bolo na míle ďaleko počuť.
Potom to trochu stíšil. O chvíľu pozeral koncert v televízii. Keďže trochu vyhladol,
strčil rezeň do mikrovlnnej rúry a pozeral telku ďalej. Televízia hučala, a
preto ani nepočul, kedy mikrovlnka zapípala. Tak frčala ďalej. Ako to už býva,
nie vždy sa nám páči to, čo je v televízii. Tak sa Ell presunul k počítaču.
Pomaly sa začalo stmievať. Ell si zapol lampu pri počítači. O krátku chvíľu
si spomenul, že bol hladný, tak šiel k mikrovlnke. Všade za sebou nechal rozsvietené
svetlo a veľký neporiadok. Zistil, že sa mikrovlnka pokazila, a preto musel
zjesť už studený rezeň. Potom sa vyzliekol a ľahol do postele.
V noci prišli rodičia, zhasli svetlá, upratali, vypli televízor, rádio, počítač
a mnohé ďalšie prístroje. No museli opraviť mikrovlnku, za čo museli aj zaplatiť.
Ráno sa Ell zobudil a s hrôzou zistil, že mu z peňaženky chýba 350,- Sk. Na
stole mal lístok:
„To iste! Že vraj drahí. Keby ma mali radi, tak som tu dnes netrčal!“ frfľal
Ell. Zase nechal všetko zapnuté, a keď večer sedel pri počítači, zapol lampu.
„Ááá! Už zase ty! Nestačil ti včerajšok?! Bola som veľmi unavená. Skoro mi prasklo
moje vlákenko, a to by znamenalo, že navždy VYHASNEM! Veď ja tu slúžim na svietenie,
a netreba ma zbytočne vybíjať!“
„Kto je to?“
„Ja žiarovka!!! Vieš ako sa hovorí takým, ako si ty? ELEKTROŽRÚTI!“
„E-le-ktro-žrú-ti?“ vyjachtal Ell.
„Áno. Elektrožrút je človek, ktorý bezducho míňa elektrinu - vlastne ju žerie!“
„To sú ale nezmysly! Nemám čas na vypínanie prístrojov!“
„Héééééj! Veď to ti nezaberie veľa času! Vypni lampu a počítaj. Potom ma nezabudni
zapnúť!“
CVAK! „Koľko ti to trvalo?“ vyzvedala žiarovka.
„Dve se...“
„...sekundy? To je ale véééľmi dlhá doba. To ťa zabije? Dve sekundy? Tak si
rozmysli, či radšej budeš prichádzať o peniaze, za ktoré by tvoji rodičia platili
elektrinu, alebo by si radšej zabil dve sekundy svojho života!? Tak sa maj!
A občas sa so mnou pozhováraj!“ zavolala za Ellom žiarovka.
„To iste, ale ........ niečo na tom asi predsa len bude,“zamyslel sa Ell.
Pred spaním skontroloval, či všetko pozhasínal a ešte chvíľu premýšľal o žiarovkiných
slovách.
Na druhý deň bola sobota. Ellektro (jeho prezývka) poupratoval celý dom. Uvaril,
lebo vedel, že rodičia prídu práve na obed.
Boli veľmi prekvapení, keď uvideli čistý dom a prestretý stôl. Synovi sa poďakovali
a on na to:
„Veľmi ma mrzí, ako som sa správal. Nevedel som, čo som hovoril! Vôbec si to
neviem vysvetliť.“
„Tak ja ti to vysvetlím,“ vraví otec, „to tá tvoja partia ťa zle ovplyvňuje!“
„Nie! No vlastne ..... prečo sa o tom hádame? Tak odpúšťate?“
„Väzenie skracujeme na jeden týždeň, ale pod jednou podmienkou! Musíš sa začať
lepšie učiť! A bodka! Dobrú chuť!“
O týždeň doniesol Ell - Ellektro zo školy prvú jednotku za tento školský rok!
Doteraz mal len trojky, štvorky, pätorky!Neskôr si vysvedčenie opravil na dvojky,
trojky. Rodičia boli pyšní a žiarovka tiež.
Odvtedy Ellektro vypínal elektrické prístroje, ba našiel i nových rozumných
kamarátov, ktorí vedeli šetriť elektrinou.
Ingrid Schreiberová, 7.A
2.miesto
ZŠ PODOLIE
JANO A ELEKTRINA
Kedysi v dávnej minulosti ľudia dokázali žiť a prežiť bez elektriny, len Jano Jurkovič si nevedel bez elektriny svoj život predstaviť. Bol večer a Janovi sa driemalo. Zaspal pri televízore a prisnil sa mu jeden strašne zlý sen, ktorý začínal takto:
Bolo prekrásne ráno, veľmi výnimočné. Na oblohe ani mráčika. Jano vstal,
umyl sa a išiel raňajkovať, samozrejme k televízoru. Po raňajkách znova pozeral
televízne programy. O pol druhej popoludní náhle vypli prúd. Jano ostal v šoku.
Vravel si: "Čo sa mohlo stať? Čo sa mohlo pokaziť?"
Pozrel von oknom a uvidel, že sused elektrinu má. Nevedel si to vysvetliť. Chodil
hore-dolu po dome a nič múdre ho nenapadlo. Ako tak uvažoval, prišiel na to,
že asi bude chyba vo vypínači. Skúsil vypínač opraviť, ale ten bol v poriadku.
Darmo sa namáhal a trápil sa. Postupne ostával veľmi nervózny, nakoľko mu večer
mal ísť jeho najobľúbenejší film MATTRIX. Rozhodol sa, že pôjde požiadať o radu
suseda. Taký bol roztržitý, že si zabudol zamknúť byt.
Podišiel k susedovi, zaklopal a hovorí: "Dobrý večer, pán sused. Prišiel
som sa opýtať, ide vám elektrina?"
A sused mu odpovedá: "Dobrý večer, Jano. Prečo sa ma na to pýtaš? Samozrejme,
že ide. A čo, tebe nejde?"
Janovi neostávalo nič iné, len sa priznať. "Veru nie, pán sused."
"To ma mrzí, Jano. Rád by som sa ti na to pozrel, ale mám naliehavú a neodkladnú
prácu."
Jano sa poďakoval a zúfalý odišiel domov. Po ceste ho napadlo, že asi zabudol
zamknúť byt, poponáhľal sa a v kútiku duše sa modlil, aby mu nič nezmizlo. Po
príchode domov ostal stáť ako obarený. Všetko mu chýbalo - rádio, televízor,
video, skrátka všetko, čo bolo na elektrinu. Od toľkého nešťastia sa rozplakal
a dúfal, že to bol len hrozný sen.
A naozaj. Celý spotený a unavený sa zobudil z nepríjemného sna a veľmi sa potešil,
že všetko bolo na svojom mieste a nič nechýbalo. Po raňajkách sa vybral do obchodu
a nakúpil si sviečky, ktoré doma nikdy nedržal, pretože si myslel, že s jeho
elektrinou sa nikdy nemôže nič stať. Ale jeden nikdy nevie. Samozrejme, že dôkladne
zamkol byt. Po príchode z obchodu si automaticky pustil televízor, ale spomenul
si na svoj sen a radšej televízor vypol a začal sa venovať užitočnejšej činnosti
- čítať knihu. Veľmi ho zaujala. (Asi bola o elektrine.)
Aj keď to bol všetko len sen, Jano začal používať elektrinu iba na najnutnejšie veci - začal ňou jednoducho šetriť.
Soňa Bublavá, 7.B
9.miesto
ZŠ PODOLIE
Projekt POZNAJ SVOJU HISTÓRIU |
Tento projekt bol vyhlásený v novembri 2001 na našej škole. Je to celoslovenský
projekt, ktorý vyhlásil pán PhDr.Ľubomír Pajtinka, spolupracovník redakcie Slovenky
a autor knihy pre mládež Bútľavá vŕba. Ide o dlhodobý celoslovenský projekt
pre základné a stredné školy s názvom Poznaj svoju
históriu alebo Pátranie
po predkoch. Zapojiť sa do súťaže znamená poznávať históriu svojej
rodiny, svojej obce, regiónu, a tak budiť národné povedomie, úctu k tradíciám,
úctu k starším. Veď už Cicero povedal: "Nevedieť, čo sa stalo predtým,
než si sa narodil, znamená toľko, ako ostať navždy dieťaťom." V dnešnom
svete televízie a počítačov sa nám často stráca reálny svet. Zabúdame komunikovať,
vážiť si jeden druhého, navzájom si pomáhať. Súťaž nám pomôže dozvedieť sa mnohé
veci, o ktorých sme ani netušili, že sa našim starým či prastarým rodičom stali.
Sme hrdí na to, že takýto veľký celoslovenský projekt
bol vyhlásený práve na našej malej škole.
V šk. roku 2004/05 prihlásil náš dejepisár PaedDr. Ľubomír Kiko 12 žiakov 8. ročníka opäť do tohto projektu. Desiatim z nich sa podarilo projekty zavŕšiť a boli zaslané na adresu vyhlasovateľa projektu. Aké projekty naši žiaci vytvoril a ako uspelii? Nuž, štyri práce boli komisiou vybrané a získali 7.miesto na úrovni Slovenska. Dostali diplomy projektu a tričká.
Lucia Barteková | Moje rodné Podolie | 7.miesto |
Michal Gahér | Čachtické nálezy | 7.miesto |
Daniel Hanic | Podolie - prezentačný program | |
Kristína Holíková | Podolie | |
Michal Jamrich | Rodokmeň | |
Marion Kováčiková | Častkovce | |
Michaela Masárová | Moja obec | |
Janka Moravanská | Podolie | |
Eva Olešová | Častkovce | 7.miesto |
Peter Zárycký | História Podolia | 7.miesto |
V šk.r. 2003/04, konkrétne v marci roka 2003 putovali do Bratislavy 4 projekty, ktoré spracovali žiačky 8.ročníka pod vedením Mgr.Anny Makarskej.
Marcela Mrekajová - Najstaršia vec u nás doma |
Vo svojom projekte opísala i náčrtmi zdokumentovala starú dózu na
cukor, ktorú dostala jej matka od svojej babičky. Do projektu zakomponovala
i niekoľko rodinných humorných príbehov zo spomienok svojej mamy a tety, ako i
obdobie druhej svetovej vojny, ktoré Marcelkina prababička prežila. Z jej projektu
vyberáme:
"Počas môjho pátrania po osude najstaršej veci u nás
doma som sa dozvedela veľa zaujímavých, ale aj zábavných vecí o mojej rodine,
nedalo mi, aby so ich nespomenula. Okrem toho som prečítala literatúru o druhej
svetovej vojne, ktorá bola pre mňa tabu, keďže sa preberá až v 8.triede.
Teraz
viem, že si musím viac všímať veci okolo mňa, obzerať sa okolo seba a kráčať vpred
s očami otvorenými dokorán. Každá vec a každý z nás má svoj osud a mohol by nám
rozprávať príbeh svojho života. Ja som prostredníctvom starej nádoby zistila veci,
ktoré by som nikdy nevedela nebyť otázok, ktoré som kládla svojim blízkym. Odhalila
som množstvo nového, a preto neľutujem desiatky hodín strávených nad týmto projektom."
Marcela obkreslila vo svojom projekte postavičky z dózy:
Michaela Halánová Životopis Márie Masárovej - Sabovej "Mária Masárová - Sabová je vzácna žena. Z jej skromnosti a láskavosti by si mohli zobrať príklad mnohé dnešné mladé ženy." |
Miška vo svojom projekte opísala svoju prababičku, jej ťažký
život, ale i veselé príhody - ako ju ako malú priklopilo koryto, ako sa sánkovali
na školských taškách, lebo sánky nemali, ako zachránila vápnom šaty od atramentu,
ako si sekerou pri lámaní dreva zasiahla palec a posypala ho prachom, aby nekrvácal,
ako idúc po mlieko k sedliakom musela tri hodiny tráviť na povale, kým neprišli
domáci, lebo sa bála nebezpečného sedliakovho psa, ako zabila pri pasení hus kameňom...
Katarína Obuchová - Moja obec |
Katka vo svojom projekte opísala svoju obec Podolie-Kopanice, ale aj svojho pradedka, ktorý bol trikrát ženatý, lebo dve ženy mu zomreli, cez 1.svetovú vojnu narukoval a bojoval na ruskom fronte, kde ho zajali a odvliekli na Sibír, odkiaľ tri roky putoval domov. Tento muž sa dožil vzácnych 101 rokov.
Dominika Augustínová - História Očkova |
Dominika sa vo svojom projekte zaoberala históriou svojej dediny, ale hlavne pôvodom názvu Očkov. Popísala osudy grófa Ladislava Ocskaya, jeho Krvavú krčmu a krádežami a zabíjaním nadobudnutý majetok i jeho koniec - popravu v r.1710. Takisto popísala v r. 1914 objavené nálezisko predmetov z doby bronzovej a pohrebisko s vyše 267 hrobami a jednou veľkou hrobkou. Svoj projekt obohatila nákresmi nájdených predmetov i fotkami dediny a pohrebiska.
Nákresy niektorých predmetov nájdených na pohrebisku:
Vlastné projekty v rámci našej školy
Projekt Vesmír pod lupou - Fyzika 9.ročník
Projekt Ľudia prérie - Informatika 6.ročník
Projekt Vlastná prezentácia (ľubovoľná téma) - Informatika 9.ročník
Mapa môjho života - Občianska výchova 7.ročník
Projekt Musíme si pomáhať
Deti deviateho ročníka sa na hodinách informatiky učili tvoriť prezentácie. Po absolvovaní niekoľkých lekcií ich vyučujúvca informatiky RNDr.Janka Schreiberová informovala o projekte Musíme si pomáhať. Deti súhlasili, že sa do projektu zapoja. Od januára 2004 samostatne pracovali na svojej prezentácii, našli si vhodnú tému, vyhľadávali informácie na internete alebo v literatúre, scanovali alebo sťahovali z internetu obrázky,... Posledné hodiny informatiky sme trávili tak, že cez notebook a dataprojektor každý žiak odprezentoval svoj výtvor a ostatní spolužiaci ho ohodnotili. Zo štyroch skupín sme vybrali spoločne po dve najlepšie prezentácie a deti ich zaslali koncom februára na adresu projektu zo svojej e-mailovej adresy.
Ak vás zaujímajú práce našich žiakov, môžete si ich z tejto stránky stiahnuť.
Peter Čechvala | 9.A | Optické klamy | |
Ľubomíra Križáková | 9.A | Ľudské oko | |
Michaela Moravanská | 9.A | Zubný kaz | |
Michaela Lenická | 9.A | Atrofia ďasien | |
Mária Burzová | 9.B | Stupňovanie prídavných mien v anglickom jazyku | |
Marcela Mrekajová | 9.B | Sopky - čoho sa bojíme | |
Dominika Augustínová | 9.B | Drogy | |
Boris Pastorek | 9.B | Hydrosféra | |
Petra Dvorská | 9.B | Drogy |
Neúspešné projekty |
Názov projektu: „Učíme sa cudzí jazyk netradične“
(projekt Jazykové laboratórium, vyhlasovateľ MŠ SR)
Zameranie projektu
Podanie projektu: 7.6.2007
Autori projektu: Mgr. Monika Gahérová,
Realizátori projektu: Mgr. Eugen Schreiber, Zuzana Vienerová,
Mgr. Monika Gahérová
Finančný prínos: 216 000 Sk
Čo nakúpime: interaktívnu tabuľu, notebook, dataprojektor,
nábytok do učebne
Výsledok: zatiaľ sme v očakávaní
Názov projektu: Mobilné jazykové
laboratórium pre Základnú školu s materskou školou Podolie (projekt
Jazykové laboratórium, vyhlasovateľ MŠ SR)
Zameranie projektu:
Predložený projekt je zameraný na zlepšenie podmienok pre vyučovanie cudzích
jazykov na našej škole prostredníctvom zriadenia mobilného jazykového laboratória
a doplnenia fondu knižnice školy o multimediálny softvérový komplet pre anglický
a nemecký jazyk. Maximálna efektivita využitia zriadeného laboratória je daná
okrem jeho mobility aj jeho nezávislosťou na priestore, v ktorom bude používané
(možnosť prevádzky bez elektrického pripojenia, bezdrôtové pripojenie do internetu).
Vzdelávací softvér je zároveň efektívnym nástrojom pre samoštúdium. Súčasne
bude žiakom a učiteľom prostredníctvom internetu umožnený prístup k daným jazykovým
kurzom aj mimo školy, napríklad z domu. Okrem žiakov a učiteľov môžu byť jazykové
kurzy využívané na vzdelávanie širokej verejnosti.
Podanie projektu: 20.6.2006
Autori projektu: RNDr. Janka Schreiberová, Mgr. Monika Gahérová
Realizátori projektu: Mgr. Eugen Schreiber, Zuzana Vienerová,
vedenie školy
Finančný prínos: 349 000 Sk
Čo nakúpime: 8 žiackych a 1 učiteľský prenosné počítače, projektor,
wifi router, vzdelávací softvér pre Aj a Nj
Výsledok: projekt neprešiel
Projekty spoločnosti Orange - Školy pre budúcnosť |
Ide o projekt spoločnosti Orange, do ktorého sme sa pokúsili už viackrát zapojiť
a uspieť. Uspeli sme však zatiaľ iba raz.
1.Názov projektu: „A je to“
Zameranie projektu: Cieľom projektu je rozvíjanie medzipredmetových
vzťahov medzi fyzikou, technickou výchovou a informatikou. Žiaci 9.ročníka by
na hodinách technickej výchovy vytvorili potrebné pomôcky na vykonanie nimi
vybraného fyzikálneho pokusu, na hodinách fyziky v rámci opakovania učiva by
každý žiak svoj pokus predviedol a vysvetlil princíp, všetko by sme to fotili
a natáčali a na hodinách informatiky spracovali formou prezentácie a filmu.
Vznikla by DVD zbierka fyzikálnych pokusov.
Podanie projektu: 14.11.2006
Autori projektu: RNDr. Janka Schreiberová, Mgr. Monika Gahérová
Realizátori projektu: RNDr. Janka Schreiberová, Mgr. Monika
Gahérová, učitelia Tchv
Finančný prínos: 30 000 Sk
Čo nakúpime: závesné projekčné plátno, pomôcky do kabinetu
fyziky, spotrebný materiál k pokusom
Výsledok: neprešli sme
2. Názov projektu: „Nikdy sa nevzdávaj“
Zameranie projektu: Od začiatku školského roku pripravujeme
každé pondelkové ráno pravidelnú rozhlasovú reláciu „Pondelníček“. Relácia beží
v školskom rozhlase na začiatku prvej vyučovacej hodiny. Deti sa vďaka nej dozvedia,
čo všetko sa udialo v škole v minulom týždni (aké akcie sme poriadali, akých
súťaží a s akými výsledkami sme sa zúčastnili, usmernenia riaditeľky školy a
pod.) a čo všetko nás čaká v týždni začínajúcom. A teraz k nášmu nápadu: Na
konci každého druhého pondelníčka pustíme žiakom deťmi nahraný krátky príbeh
podfarbený jemnou hudbou a končiaci poučnou myšlienkou. K tomuto povzbudzujúcemu
príbehu pripravíme pre všetkých triednych učiteľov , učiteľov výchovných predmetov
a vychovávateľku psychosociálne hry nadväzujúce na príbeh, ktoré využijú na
triednických hodinách alebo na hodinách výchovných predmetov. Príbeh bude vo
vytlačenej forme visieť celé dva týždne na nástenke žiackeho parlamentu, deti
si ho počas prestávok môžu čítať, do schránky pod nástenkou budú môcť vhadzovať
svoje názory, obrázky, reakcie. Príbeh by mal v deťoch rezonovať dlhšiu dobu,
aby ho mohli precítiť. Členovia žiackeho parlamentu dostanú po každom novom
príbehu, ktorý zaznel v školskom rozhlase, obálku pre svojich triednych učiteľov
s vytlačeným novým príbehom a sociálnymi hrami k nemu. Podľa nich si pripravia
triednickú hodinu (členovia žiackeho parlamentu budú pôsobiť na svojich triednych,
aby sa téme príbehu venovali na triednickej hodine, príp. budú triednym učiteľom
pri jej príprave nápomocní). Všetci zainteresovaní učitelia budú hrami prebúdzať
v deťoch emocionálnu, sociálnu i osobnostú uvedomelosť a pohodu. Vytvoria prostredie,
v ktorom by deti mohli objavovať vnútorné tajomstvá svojich emócií a bádať v
oblasti medziľudských vzťahov. Toto prostredie budeme vytvárať zdôrazňovaním
nenásilia, súcitu a porozumenia pre iných.
Podanie projektu: 13.11.2005
Autori projektu: Mgr. Monika Gahérová, RNDr. Janka Schreiberová
Realizátori projektu: triedni učitelia, vedenie školy, žiacky
parlament
Finančný prínos: 36 000 Sk
Čo nakúpime: DVD rekordér, laminovačka, stereomikrofón, spotrebný
materiál
Výsledok: neprešli sme
3. Názov projektu: Píšem
+ komunikujem + relaxujem = tvorím
Zameranie projektu: Cieľom projektu je rozvoj
osobnosti žiaka v komunikácii a v tvorivosti (literárnej a slohovej).
Chceme ich viesť k ústnej komunikácii, k správnemu použitiu spisovného jazyka,
k jeho úcte a k vlastenectvu, k vyjadreniu vlastných myšlienok a názorov, aby
vedeli vyjadriť svoj názor aj v inom ako v triednom a školskom prostredí. Chceme
rozvíjať ich tvorivosť, flexibilitu, literárno-komunikačnú aktivitu, ich vnútorné
dispozície a schopnosti.
Chceme vytvoriť "oddychovo-tvorivý svet", ktorý má žiakom ponúknuť
možnosť vlastnej sebarealizácie po stránke literárnej i komunikačnej. Základom
rozvoja každého kolektívu je dialóg. Len v prostredí, v ktorom sa rozpráva,
sa rozvíja úcta, tolerancia, priateľstvo. Chceme im poskytnúť prostredie, v
ktorom by sa cítili slobodne, voľne a nebáli sa vyjadriť vlastný názor aj s
perom v ruke.
Podanie projektu: 13.11.2004
Autori projektu: Mgr.Veronika Richterová
Realizátori projektu: učitelia slovenského jazyka a literatúry
na II.stupni ZŠ s MŠ Podolie
Finančný prínos: 30 000 Sk
Čo nakúpime:domáce kino, DVD filmy a CD nahránky, CD prehrávač
a nové knihy
Výsledok: neprešli sme
4. Názov projektu: Ozvučenie
telocvične
Zameranie projektu:
Cieľom projektu je rozvíjať rytmiku detí na hodinách telesnej
výchovy i na záujmových krúžkoch. Rozcvičky sprevádzané hudbou, pohybové aktivity
opierajúce sa o rytmus budú iste hlavne v skupinách dievčat príjemným oživením
hodín telesnej výchovy.
Podanie projektu: 13.11.2004
Autori projektu: Mgr. Rudolf Kucmen
Realizátori projektu: učitelia telesnej výchovy
Finančný prínos: 30 000 Sk
Čo nakúpime: zvuková aparatúra do telocvične - mix pult, reproduktory,
CD prehrávač
Výsledok: neprešli sme
Environmentálne
projekty |
Názov projektu: Zážitkové poznávanie
prírody
Zameranie projektu: Vytvorenie učebne a náučného chodníka drevín
a rastlín, zlepšenie a obohatenie environmentálneho myslenia a konania žiakov
Podanie projektu: 1.6.2005
Autori projektu: Mgr. Miroslava Jacolová, Mgr. Miriam Hanzlíková,
Mgr. Renáta Trpíšková
Realizátori projektu: učitelia 1.stupňa
Finančný prínos: 75 000 Sk
Čo nakúpime: dreviny a rastliny, dlažba na chodníky, popisné
tabuľky, materiál do učebne
Výsledok: projekt neprešiel
Projekt
z výnosu z lotérií |
Názov projektu: Zateplenie
telocvične ZŠ s MŠ Podolie
Zameranie projektu: Dlhé roky pociťujeme
potrebu urobiť zmeny vo vykurovaní hlavne telocvične, nakoľko doterajší spôsob
vykurovania nedokáže tento priestor dostatočne temperovať. Dlhodobým sledovaním
teplôt počas zimného obdobia sme zistili, že v závislosti od vonkajších teplôt
sme nedokázali vykúriť telocvičňu ani na minimum hygienických noriem (teplota
sa pohybovala v rozmedzí 11-14°C).
V decembri minulého roka (2004) sme preto uskutočnili prvý krok zmeny - vymenili
sme nedostatočné teplovzdušné výmenníky za nové, výkonnejšie, menej hlučné s
tým, že musí nasledovať druhý krok - zamedziť nadmerným únikom tepla. preto
v druhej fáze projektu zamýšľame zrealizovať zmeny v štyroch hlavných oblastiach:
1. Zateplenie plafónu telocvične
2. Oprava a zateplenie okien telocvične
3. Úprava umiestnenia teplovzdušných výmenníkov
4. Zateplenie stien kabinetu a náraďovne
Podanie projektu: 18.3.2005
Autori projektu: Mgr. Rudolf Kucmen
Realizátori projektu: vedenie školy
Finančný prínos: 338 300 Sk
Čo nakúpime: materiál na zateplenie plafónu telocvične a zateplenie
kabinetu a náraďovne, oprava a zateplenie okien
Výsledok: projekt neprešiel
Projekt
v rámci programu podpory informačno-poradenskej činnosti pre deti a mládež
v SR v roku 2004 |
Názov projektu: INFORMAČNÁ ČINNOSŤ PRE DETI
A MLÁDEŽ V REGIÓNE PODOLIE
Zameranie projektu: Projekt
je zameraný na zriadenie informačného bodu v Základnej škole s materskou školou
Podolie, ktorá predstavuje miesto so zvýšeným pohybom mladých ľudí. Osadia sa
tu tlačené informačné materiály, zamerané na spoluprácu s VUC Trenčín, mikroregiónom,
okolitými obcami, školou a občianskym združením Matúšovo kráľovstvo, teda subjektami,
ktoré aktívne pôsobia a ovplyvňujú život v obci, kde sa projekt zrealizuje.
Podporí sa tak na základe dobrej informovanosti rozvoj spolupráce s obcou a
ďalšími dotknutými subjektami v oblasti informačnej činnosti zameranej na deti
a mládež a ich zapojenia do zvýšenia regionálneho povedomia a poskytnutia informácií
o všeobecných, obecných, kultúrnych, pamiatkových, literárnych a historických
„skvostoch“ nášho regiónu.
Na štarte projektu sa vykoná zber a spracovanie dát pre spracovanie informácií.
Potom sa vytlačí 16 informačných letákov. Následne sa v Základnej škole s materskou
školou Podolie zriadi informačný bod a osadí sa informačnými letákmi. Bod sa
účinne spropaguje a sprezentuje, a nielen bod ale i celý projekt. Je určený
pre deti a mládež do 26 rokov. Pre realizáciu projektu bola vybraná jednoduchá
metóda. Je založená na aktuálnom zbere dát vyššie dotknutých subjektov, analýze
týchto dát s výhľadom na cielenú skupinu mladých ľudí tak, aby výsledne spracované
texty nielen oslovili, ale aj zaujali deti a mládež. Spoluprácou manažéra projektu
s odborníkmi pre jednotlivé oblasti sa zabezpečí spracovanie výsledných textov
na vysokej odbornej a profesionálnej úrovni. Letáky budú mať formát A4, dvakrát
preložený. Bude ich 16, v celkovom náklade 48 000 kusov. Vzhľadom na učebný
proces a ďalšie vzdelávacie aktivity sa k materiálom dostanú deti a mládež zo
širokého okolia.
Projekt sa bude realizovať v partnerskej spolupráci občianskeho združenia Matúšovho
kráľovstva, Základnej školy s materskou školou Podolie a obce Podolie.
Podanie projektu: 26.5.2004
Autori projektu: Mgr. Monika Gahérová
Realizátori projektu: vedenie školy
Finančný prínos: 100 000 Sk
Výsledok: projekt neprešiel
Projekt
Otvorená škola - oblasť športu |
Názov projektu: Šport
pre všetkých a záujmová činnosť na školách (pre rok 2005)
Zameranie projektu: Podpora činnosti školského
športového strediska so zameraním na volejbal dievčat s možnosťou účasti v regionálnych
školských súťažiach a SVF-OZ.
Podanie projektu: 24.11.2004
Autori projektu: Bc. Luboš Lhotský
Realizátori projektu: Školské športové stredisko pri ZŠ s MŠ
Podolie
Finančný prínos: 67 000 Sk
Čo nakúpime: cestovné, odmeny rozhodcom, ceny, materiálno-technické
zabezpečenie súťaží
Výsledok: projekt neprešiel
Názov projektu: Rekonštrukcia
telocvične - výmena okien za účelom zníženia nákladov na vykurovanie
(pre rok 2005)
Zameranie projektu: výmena okientelocvične
ZŠ s MŠ Podolie
Podanie projektu: 24.11.2004
Autori projektu: Vladislav Vido
Realizátori projektu: ZŠ s MŠ Podolie, Obec Podolie
Finančný prínos: 929 817 Sk
Čo nakúpime: nové okná do telocvične
Výsledok: projekt neprešiel
Názov projektu: Prvá
etapa budovania športovo-rekreačného centra s dovybavením telocvične
(pre rok 2004)
Zameranie projektu: výstavba rekreačno-relaxačných
priestorov pre deti a občanov Podolia v areáli školy, dovybavenie športovísk
a telocvične
Podanie projektu: 10.9.2003
Autori projektu: Mgr. Rudolf Kucmen
Realizátori projektu: ZŠ s MŠ Podolie, Obec Podolie
Finančný prínos: 150 000 Sk
Čo nakúpime: chýbajúce pomôcky do telocvične, oprava bežeckej
dráhy, lavičky, pingpongové stoly, preliezky
Výsledok: projekt neprešiel