Integrované tematické vyučovanie a projektové vyučovanie

V šk.roku 2008/09 sme aj na našej škole naštartovali školskú reformu. Okrem novozavedených predmetov sme sa rozhodli skúsiť aj nové metódy. Do plánu práce školy sme si okrem troch projektových dní zakomponovali aj tri dni tzv. ITV, teda integrovaného tematického vyučovania.

V šk. rokoch 2009/10, 2010/11, 2011/12 pokračujeme v napĺňaní myšlienky modernizácie vyučovania a naďalej realizujeme integrované tematické vyučovanie, pridávame projektové vyučovanie.

Pár slov o tom, čo je to ITV

Stiahnite si hru o poklad, ktorou môžete ozvláštniť hodinu akéhokoľvek predmetu.

Šk.rok 2011/12 1 deň ITV 22. a 23. november 2011

Trieda 1.A robila projektové vyučovanie 2 týždne - k ukončeniu vzdelávania p.uč. Trpíškovej v rámci projektu MVP. Ostatné triedy sa všetky zúčastnili integrovaného tematického vyučovania s týmito témami:

Šk.rok 2010/11 2. deň ITV 2. a 3.máj 2011

Šk.rok 2010/11 1. deň ITV 16. a 19. november 2010

Šk.rok 2009/10 1. deň ITV 13. a 14.1. 2009

Témy a náplň:

2. deň ITV 2009/10 3. a 5. máj 2010

Uskutočnili sme ho 3. mája 2010 v triedach 2.stupňa. a 5. mája 2010 v triedach 1.stupňa.
Témy a náplň:

Šk.rok 2008/09 3. deň ITV 12. a 13. máj 2009

Posledný - 3. deň ITV prebiehal na 2. stupni v utorok 12.5. a na 1. stupni v stredu 13.5.2009. Rozdelili sme sa kvôli tomu, aby mohli IKT použiť pri svojom vyučovaní aj p. učiteľky 1.stupňa. Výsledky vyučovania využijú učitelia na ukončenie školenia Projektové vyučovanie. A tu sú témy a aktivity, ktorými sa zaoberali jednotlivé ročníky počas tohto dňa:

2.deň ITV
2008/09
16.3.2009

2.deň ITV sa konal v piatok 16. marca 2009 vo všetkých triedach našej školy. Vychytali sme už muchy z 1. dňa ITV. Hneď v ten deň sme si na pracovnej porade odovzdali skúsenosti, oboznámili sa s aktivitami v jednotlivých ročníkoch, zhodnotili priebeh. Všetci konštatovali, že sa učilo oveľa lepšie ako po prvýkrát. Učiteľov do ročníkov určilo vedenie školy, témy a nápň dňa si pripravili učitelia sami. A ako to teda vyzearlo v triedach?

Integrované tematické vyučovanie na 1.stupni

Dňa 3.11.2008 bol Ministerstvom školstva a Policajným zborom SR vyhlásený celoslovenský projekt "Aby deti nezomierali". Projekt bol určený pre prváčikov a zameraný na bezpečnú cestu do školy. P.uč. Trpíšková sa rozhodla, že tejto dôležitej problematike bude venovať v 1.A celý deň. A tak celé vyučovanie zamerala na túto tému bezpečnosti cestnej premávky. A ako prebiehal tento deň?

• Ráno začali prváci spoločnou komunitou a motivačným rozhovorom.
• Na matematike počíatli semafórové príklady, tvorili bicyklové a autíčkové príklady.
• Na slovenskom jazyku na papierové svetlá semafórov vpisovali slová z tabule, analyzovali ich na slabiky a hlásky.
• Na telesnej výchove sa hrali hru na Semafor (červená-stoj, zelená-bež), jazdili na "bicykloch" v premávke so "semafórmi".
• Na hodine informatiky kreslili v známom programe najobľúbenejší dopravný prostriedok.
• V priebehu dňa sa deti oboznámili s reflexnými pomôckami, ktoré umožňujú, aby boli lepšie videní. Zahrali si dopravné pexeso.
• Na záver dňa dostali všetci prváci malé darčeky od MŠ SR (malé leporelá o bezpečnej ceste do školy a odrazové sklíčka na aktovku v tvare macíkov.)

27.10.2008 prebiehalo v 1.A pod vedením Mgr. Renáty Trpíškovej integrované tematické vyučovanie s témou Ovocie a zelenina. Žiaci počas celého vyučovania pracovali rozmanitými formami práce: individuálne, vo dvojiciach, v skupinách.

Popis ITV:

• ráno sa začínalo prácou v komunite a rozprávaním o zdravej výžive
• na matematike deti počítali rôzne "ovocné a zeleninové príklady", rátali konkrétne ovocie a zeleninu, ktoré si priniesli z domu
• na slovenskom jazyku čítali slabiky a slová z vopred pripravených papierových jabĺčok a skladali prvé vety, na koberci spoločne čítalinázvy ovocia a zeleniny napísané veľkými tlačenými písmenami, ktoré deti už mnohé poznajú
• na výtvarnej výchove modelovali z plastelíny ovocie a zeleninu a vytvorili výstavku na pripravených táckach
• na informatickej výchove žiaci v programe Tuxpaint tvorili misu s ovocím
• hodiny rozveseľovala p.uč. piesňami o ovocí a zelenine
• cez desiatovú prestávku mali deti zdravú desiatu - maslový chlebík s paprikou a rajčinami

P.uč. zhodnotila, že tento deň sa deťom veľmi páčil, konečne aj ich disciplína a ktivita bola taká, ako sa na riadnych prvákov patrí a pripravený deň s ITV priniesol očakávanú "úrodu".

Informatika

Od šk roku 2010/11 fungujeme v zrekonštruovanej novotou voňajúcej škole. Pribudlo nám veľa vybavenia počítačovou technikou. Máme dve krásne počítačové učebňa, internetovú knižnicu v žiackej knižnici, 8 interaktívnych tabú+ 3 rôznych druhov, dostatok dataprojektorov.

S IK technológiami sú naši učitelia aj žiaci veľkí priatelia a radi s nimi pracujú.

Prácu s počítačom učíme nasledovne:

• v 1., 2. a 3. ročníku učíme Informatickú výchovu - súčasť nášho ŠkVP - trieda sa delí na polovicu, každá má 1 hodinu týždenne
• v 5., 6. a 7. ročníku ako povinný predmet Informatiku - 1 hod. každý týždeň, triedy sa delia na 2 skupiny
• v 8., 9. ročníku ako rozširujúcu hodinu (variant 3. uč.plánu pre klasické ZŠ) - 1 hod. každý týždeň, triedy sa delia na 2 skupiny

Triedy sa delia na skupiny, každý žiak sedí pri jednom počítači.

Niekoľko zaujímavých ukážok z prác na hodinách informatiky:

7. - 8. ročník: Maľované čítanie
Autor: Mgr.Monika Gahérová a deti 7. a 8. ročníka
V programe MS Word pri spoznávaní fontov písma a WordArtu deti tvorili rozprávky a príbehy, v ktorých zamieňali slová obrázkami z vhodných fontov Webdings a Wingdings.

Pozrite si príbehy:

Dobré ráno - Barbora Holíková, 8.A
Môj deň - Mária Čechvalová, 8.A
Maľované čítanie - Matej Hluchý, 8.A
Dobrý pán autobusár - Martin Moravčík, 8.A
Strata kamaráta - Michal Masár, 8.A
Maľované čítanie - Stela Čechvalová, 8.A

6.ročník: Projekt Ľudia prérie
Autor: Mgr.Monika Gahérová a deti 6.ročníka
Projekt trval niekoľko hodín informatiky. Deti nosili knihy o Indiánoch. Námety a texty sú čerpané z knihy Prérijní a pralesní indiáni (Zachar, Zelený), ktorú nám zapožičal Norbert Hrutka.Na začiatku hodiny sme sa o tom porozprávali, pozreli sme literatúru a potom sme kreslili v Maľovaní Windows. Napísali sme i krátke texty. Výsledkom našej práce bol plagát, ktorý teraz visí v učebni informatiky.

Projekt sme rozdelili na 3 časti:

Obydlia Indiánov
Típí = indiánsky stan z tyčí a kože (tí - bývať, pí - použiť)
Vigvam = kužeľovitá stavba z dreva, pokrytá brezovou kôrou.
Típí stavali zásadne ženy. Najskôr zviazali dve drevené tyče do tvaru V koženým remienkom. Potom k tomu pripevnili 1-2 ďalšie tyče a všetky vztýčili ako troj - štvornožku. To bol základný tvar stanu. O tieto tyče opreli do kruhu ďalších 18 alebo 19 tyčí a tie visiacim remienkom priviazali k ostatným.

Zbrane Indiánov
Lovci sa v plnej rýchlosti vrútili medzi bizóny a usilovali sa oddeliť jednotlivé bizóny od stáda. Bola to ťažká robota, pretože niektoré stáda boli obrovské, často niekoľko tisícové. Lovec musel držať na uzde koňa, ktorý sa mohol splašiť, a pritom musel nasadiť šíp na tetivu.

Typické črty indiánskej tváre
Črty indiánskej tváre nás nenechajú na pochybách - vysoké čelo, dlhý výrazný nos, veľké pery, dlhé havranie vlasy alebo hlava vyholená koleno. Ozdobami na nich boli čelenky a perá a každé malo svoj význam:
- orlie pero vodorovne - zajal nepriateľa
- orlie pero zvisle - zabil nepriateľa
- orlie pero s dvoma pruhmi - udrel nepriateľa ako tretí

9.ročník: Vlastná prezentácia
Autor: deti z 9.A za pomoci vyučujúcej RNDr.Janky Schreiberovej

Deviataci sa v prvom polroku učili pracovať so zvukom, scanovať obrázky, ale hlavne vytvárať prezentácie v programe MS Powerpoint (súčasť MS Office). V prvej prezentácii s názvom Môj životopis sa naučili všetko potrebné - vybrať šablónu, vybrať typ snímku, vložiť a upravovať text, obrázok, animáciu, tabuľku, zvuk, graf, vkladať efekty animácie. V druhej prezentácii s názvom Vybrané slová vytvorili jednoduchý program pre 1.stupeň, kde sa naučili vkladať hyperlinky na snímky prezentácie. Tretiu prezentáciu tvorili podľa vlastného výberu. V nasledujúcom zozname je niekoľko prezentácií robených v MS Powerpoint. Ukážky si môžete stiahnuť do svojho počítača, je potrebné ich dekomprimovať programom WinZip.)

Zopár ukážok prezentácií:

	Sedem divov sveta	Beáta Maráková
	Kontinent Ázia	Stanka Červeňanská a Miška Masárová
	Prvá svetová vojna	Renáta Kotlebová a Veronika Masárová
	Splnili očakávania fanúšikov?	Juraj Masár
	F.C.Barcelona	Lukáš Hlatký
	Legenda sa vrátila - Maybach	Pavol Čechvala
	Honda - Motocykle	Christian Bielik

9.ročník: Logomotion
Autor: deti z 9.A za pomoci vyučujúcej RNDr.Janky Schreiberovej

Na našej škole sa s programom Imagine a Logomotion začala zaoberať v minulom šk.r. p.uč. Schreiberová, ktorá svoje vedomosti odovzdala svojim žiakom deviatakom na Informatike. Naučila ich používať Logomotion na tvorbu vlastných animácií, ktoré môžu v budúcnosti použiť na svoj web.

Animácia loga našej školy
- otvorenie hotového statického obrázka Logo.gif
- zmenšenie, určenie základného bodu
- voľba Vytvoriť animáciu - otáčanie, preklápanie vodorovne, zvisle, zmenšenie proporcií
- nastavenie dľžky fázy, počtu fáz
- uloženie vo formátoch *.lgf, *.gif - porovnanie veľkosti súborov
- prezretie si animácie v ACD See

Prší
- využili sme súbor mgulocka z adresára Imagine/Obrazky, ktorý znázorňuje mrak
- nástroj kvapátka na výber farby
- dokreslenie kvapiek ako bodov a čiar
- vystrihovanie kvapiek, posun kurzorovými klávesmi
- voľba Miešať z Animácie alebo kopírovanie fáz
- použitie priesvitiek

Rotujúci valec
- nástroje Farbenie obrysov, Bledšie, Tmavšie, Vyhladzovanie, Rozmazanie, Farbenie
- kreslili sme elipsu (horná podstava), vystrihli sme ju, pridržali Ctrl a kurzorovými klávesmi posúvali, čím sme nakopírovali spodnú elipsu, hornej sme nakreslili obrysy, spojili podstavy, vyfarbili a dorobili telesu obrysy
- skopírovali sme dve fázy, v prvej sme vľavo tieňovali tmavšie a vpravo bledšie, v druhej v strede tmavšie a na krajoch bledšie,
- tretiu fázu sme spravili z prvej preklopením
- minimalizovali sme všetky fázy

Skáčuca lopta
- využitie nástrojov Vyplnený kruh, Bledšie, Vyhladzovanie, Farbenie obrysov,
- priesvitky, kopírovanie fáz, vystrihovanie lopty, posúvanie, sploštenie
- skopírovanie viac fáz naraz a preklopiť poradie
- zmena trvania fáz - spomaľovanie pohybu nahor, zrýchľovanie nadol

Klobúk na hlave
- pracovali sme naraz s tromi súbormi - babika a klobuk z Imagine/obrazky a vlastným súborom
- nástroje Vystrihovanie, Kopírovanie hlavy a klobúka, Vkladanie oblasti
- Otáčanie, Posúvanie, Preklápanie definovanej oblasti
- Kopírovanie a vkladanie fáz

Fyzika

Projektové vyučovanie astronómie
Autor: RNDr.Jana Schreiberová

V 9.ročníku sme robili zaujímavý projekt v astronómii. Nazvali sme ho Vesmír pod lupou. O čo vlastne išlo? Na prvej úvodnej hodine som rozdelila žiakom 9.A 27 tém (v triede je 27 žiakov) z astronómie usporiadaných náväzne na seba. Porozprávala som sa so žiakmi, ako sa majú na projekt pripraviť, čo je ich úlohou, v čom im pomôžem, ako budem ich vystúpenia hodnotiť. Spravila som mapu tém projektu a pokyny, ktoré dali deti na nástenku v triede.

Rozdelenie tém projektu VESMÍR POD LUPOU

1. Geocentrický model vesmíru


2. Heliocentrický model vesmíru


3. Jednotky dĺžky v astronómii


4. Denný pohyb Slnka po oblohe, obeh Zeme okolo osi


5. Obeh Zeme okolo Slnka, striedanie ročných období


6. Pohyb planét a ich mesiacov v slnečnej sústave
7. Slnko


8. Merkúr, Venuša


9. Zem, Mesiac


10. Mars, Jupiter


11. Saturn, Urán


12. Neptún, Pluto


13. Kométy


14. Asteroidy


15. Meteoroidy


16. Hviezdy - charakteristika a zrod hviezdy


17. Život a smrť hviezdy


18. Súhvezdia - pojem, súhvezdia ročných období


19. Súhvezdia cirkumpolárne a zvieratníkové


20. Ako sa mení hviezdna obloha počas noci


21. Ako sa mení hviezdna obloha počas roka


22. Hviezdokopy


23. Galaxie


24. Modely vesmíru


25. Umelé družice


26. Mimozemské civilizácie a UFO


27. História letov do vesmíru

ČO JE TVOJOU ÚLOHOU V PROJEKTE???

• pohľadaj si vhodnú literatúru, neopieraj sa len o učebnicu, prines encyklopédie, časopisy, články z novín,...
• pri hľadaní materiálov pozri do svojej knižnice, školskej knižnice, do študovne, na internet, oslov kamarátov z iných tried, nespoliehaj sa na literatúru svojho spolužiaka z triedy
• svoju tému si naštuduj tak, aby si o nej vedel sám rozprávať, nauč sa o tvojej téme hovoriť, nebudeš ju čítať z knihy či zošita, nejde o referát
• ak to téma vyžaduje, pohľadaj obrazový materiál - fotky, obrázky v knihách, časopisoch, stiahnuté obrázky z internetu, oscanované obrázky
  
• výsledkom tvojej práce môže byť nielen tvoja rozprava o probléme, vítané sú plagáty na baliaci papier alebo výkresy s obrázkami nakreslenými, nalepenými, so stručným popisom, prípadne môžeš obrázky alebo schémy nachystať na fóliu a pri svojej prezentácii ich premietnuť spolužiakom na meotare
  
• môžeš svoju prezentáciu pripraviť i na počítači v Powerpointe a využiť internet na škole
  premysli si svoju tému tak, aby si vedel povedať, čo je najdôležitejšie a čo si tvoji spolužiaci zachytia do poznámok, veď nie je mysliteľné, aby sa učili príliš veľa podrobností
  
• pri prezentácii nezabudni uviesť všetky svoje zdroje - literatúru, časopisy, web stránky
  vytvor si osnovu, ktorej sa budeš držať pri tvojom vysvetľovaní, číselné údaje môžeš mať na fólii, neuč sa ich
  
• na projekte budeme pracovať dva týždne na hodinách fyziky i doma, prípadne v študovni alebo v učebni počítačov
  
  „Hor sa do tvorivej práce!“

V ČOM TI POMÔŽE TVOJA VYUČUJÚCA???

• svoju tému budeš so mňou konzultovať na hodinách fyziky alebo ktorékoľvek poobedie od 13.45 hod. v učebni VT (vopred sa so mňou dohodni)
• ak budeš potrebovať ísť do študovne alebo k počítačom v čase, keď tam nikto nie je, požiadaj ma
  môžem ti poskytnúť fólie na meotar a fixy, ak budeš chcieť svoju prezentáciu podložiť nejakou schémou, obrázkom, číslami
• poskytnem časť vlastnej literatúry do študovne
• požičiam CD s astronomickou tematikou (iba v škole)

AKO BUDEME TVOJ VÝKON HODNOTIŤ???

• Za svoj výkon môžeš získať 20 bodov.

• 10 bodov je za kvalitu tvojho vysvetlenia danej témy:
  Vedel si o téme samostatne hovoriť?
  Obsiahol si tému, hovoril si k veci?
  Porozumeli ti spolužiaci?
  Dokázal si z témy vybrať do poznámok to podstatné?
  Zaujal si spolužiakov?

• 10 bodov bude za obrazový materiál k téme:
  plagát - vlastné kresby, modely, stručné údaje, schémy, obrázky z časopisov
  fólie na meotar - číselné údaje, schémy, modely,...
  počítačové prezentácie a pod.

VYHODNOTENIE PREZENTÁCIE:

Didaktické hry z fyziky

	Jednotky objemu
	Porovnanie objemov
	Meradlá dĺžky
	Krížovka - vlastnosti látok
	Vlastnosti pevných látok - kvíz
	Jednotky hmotnosti - zoraďovanie
	Jednotky hustoty - doplňovačka
	Jednotky objemu, hmotnosti, hustoty - priraďovacie cvičenie
	Meradlá hmotnosti - priraďovacie cvičenie s obrázkami

Občianska výchova

Projekt Mapa môjho života
Autor: Mgr.Dorka Kiková

Na hodinách občianskej výchovy v 7.ročníku sme hľadali odpovede na tieto otázky:
Odkiaľ som?
Kde sa nachádzam?
Kam smerujem?
A tak si žiaci znázornili svoj život ako plán mesta a vznikli takéto pekné práce:

Žiaci si po vytvorení plánu mesta svoju prácu okomentovali a hovorili o svojich životných túžbach a plánoch do ďalších rokov.

Slovenský jazyk - ako slohujeme

V decembri 2011 sa zapojil p.uč. Kiko so svojimi žiakmi do súťaže "Keď si vymýšľam", ktorej vyhlasovateľom bola blízka škola Gymnázium Vrbové.
Išlo o písanie tvorbu sci-fi poviedok.

Uverejňujeme práce, ktoré poslal PaedDr. Kiko do súťaže.

Môj existujúco-neexistujúci priateľ

V škole, do ktorej chodím, sme sa prihlásili do projektu tzv. „Techno“. Skoro na všetkých hodinách sme si pripravovali k nemu materiály. Asi o dva týždne nám riaditeľka školy oznámila, že sme tento projekt vyhrali. Práve vtedy sme mali informatiku. Na jednej hodine informatiky sa mi zmenil, dá sa tak povedať, že celý život. Riaditeľka nám povedala, aby sme si otvorili naše e-maily. Všetci v triede boli plní očakávania. Ja samozrejme tiež. Prihlásila som sa na svoj e-mail. Predo mnou sa objavil 5D obraz, ktorý ma skoro zhodil zo stoličky. Riaditeľka nám povedala, že je to časť výhry nášho projektu. Všetkým sa na monitoroch objavila nejaká žena, čo sa s nimi rozprávala. Iba mne sa tam ukázalo niečo iné. Teda, niekto iný. Netušila som, čo je to zač. Ostatným mojím spolužiakom tá žena povedala, že sú v dimenzii správania a učenia. Ale iba mne to čudné stvorenie povedalo, že som v dimenzii nádeje a pomoci. Bolo to naozaj divné a nerozumela som tomu. Stále som si kládla tú istú otázku: „Prečo ja , prečo iba ja ?“ Po nejakých 10 sekundách sa predo mnou zjavila znova v 5D obraze ruka. Tá ruka ma chytila. Bola to jeho ruka. Myslela som si, že držím hada, lebo mal takú slizko-vlhkú pokožku. Náhle som sa poobzerala po triede a zrazu som sa ocitla na lavičke v nejakom čudnom prostredí. Dražili nám dom. Práve toto bol ten moment, ktorý som nechcela nikdy zažiť. Vôbec som to nevnímala. Nebola som tam len ja, ale všelijakí divní „týpkovia“, ktorých ja nazývam ako „vymletí boháči“. Pre mňa ich tam bolo nekonečno. V rukách mali čísla. Jediné, čo som videla bolo, ako sa mihajú pred očami. Dražili nám dom. Nemali sme peniaze na jeho splatenie. Cítila som sa ako vo sne. Ale v zlom sne. Mala som pocit, že do mňa pichá tisíce nožov. Všade bol hluk. Na plné ústa som z ničoho nič zakričala. Ani neviem, prečo som to urobila, ale bolo mi hrozne. Všetci sa na mňa v tej chvíli pozreli. Doslova všetci. Priala som si, nech sa ocitnem niekde, čo ani neexistuje, niekde tam, čo si ani ľudský mozog nedokáže predstaviť. Tam, kde som si priala byť, sa ani slovami nedá opísať.
Vedľa mňa sedel ten človiečik, ktorého som „stretla“ v škole. Vážne netuším, čo to bolo zač. Nebol to ani človek a ani mimozemšťan. Poznala by som ho, lebo v škole sa teraz učíme už o všetkom. Ale ja som toho dotyčného nevidela ani na obrázkoch v encyklopédii. Nikto iný ho v tej chvíli nevidel. Neviem, ako to je možné, ale videla som ho len ja. Len ja. Bol existujúco-neexistujúci. Zašklebil sa na mňa a konečne sa mi predstavil: „Volám sa Mix“ povedal. „A ako sa voláš ty ?“ Odpovedala som, že sa volám Lexi. Pozrel sa na mňa takým škodoradostným pohľadom, ako by mi chcel pomôcť. Vtedy ma chytil za ruku. Povedal mi : „Pomôžem ti“ a ja som dodala : „Ďakujem“ Náhle sme sa ocitli v nejakom čierno-bielom tuneli. Leteli sme. Ja som sa držala Mixa a Mix sa držal mňa. Neboli sme vo vesmíre a ani na Zemi, ale boli sme niekde, kde som si priala byť. Boli sme niekde, čo ani neexistuje. Zrazu sa ma pustil a ja som vykríkla: „Čo to robíš?“ On mi z diaľky zakričal: „Neboj sa, nič sa ti nestane !“ Spadla som. Spadla som na niečo mäkké. Hneď som vstala. Kolom dokola som sa otočila a všade boli zelení, slizkí a vlhkí Mixovia. Nevedela som, ktorý je ten pravý. Vtedy podišiel ku mne a znova ma chytil za ruku. Povedal: „Drahí moji lanxburskí priatelia, chcem vám predstaviť niekoho, kto potreboval našu pomoc.“ „Milí moji bratia, toto je Lexi.“ S vyvalenými očami na mňa žmurkali a ja som s vyvalenými očami žmurkala na nich. V duchu som si pomyslela: „Prečo ich volá lanxburskí a prečo bratia ?“ „Ach jaj, kde som sa to len dostala.“ Pošepkala som Mixovi: „Mix, toto sú tvoji dvojníci ?... a načo si ma sem vlastne priniesol ?“ Mix mi odpovedal: „Sme niekde, čo ani neexistuje a toto sú moji existujúco-neexistujúci dvojníci.“ Ešte dodal: „Chceme ti pomôcť“ Začala som sa usmievať. Konečne som bola šťastná. Bola som rada, že som spoznala existujúco-neexistujúceho Mixa. Potom ma zaviedol do jeho „akoby“ pracovne. Začal tam prehrabávať akúsi virtuálnu skriňu. Čumela som na neho ako na prízrak a čudovala som sa , že čo tam robí. Mal tam všelijaké divné veci. Nakoniec vytiahol najväčšiu vec, ktorú tam mal. Boli to hodiny. Opýtala som sa ho: „Mix načo sú ti takéto veľké hodiny ?“ a on s úsmevom na tvári dodal: „Lexi moja, to nie sú len také obyčajné hodiny, ale môj veľmi dobrý priateľ, ktorého som nevytiahol už asi sto rokov „neexičasu.“ Vtedy som mu povedala: „Toto je nejaké čudné, u nás na Zemi je stroj času snom asi všetkých ľudí a ty ho iba tak vytiahneš zo skrine, wáw ! To je niečo !“ Mix dodal: „Práve preto ti ho chcem na kratšiu dobu požičať a pomôcť ti.“ „Teraz pôjdeme do laboratória môjho kamaráta Lujsa, ktorý pre nás urobí...veď uvidíš .“ „A to načo ?“ Zvedavo som sa opýtala. „No preto, lebo ideme späť na Zem!“ Keď mi vysvetlil jeho dosť zložitú teóriu, išli sme do Lujsovho laboratória. Lujs tam začal stvárať niečo s nejakým programom. Bol to ten program, ktorý som otvorila v škole a uvidela som Mixa. Ten 5D program. Lujs mi prikázal, aby som sa postavila k tomu programu. Zosnímalo ma to od hlavy až po päty a začalo to hádzať všelijaké laserové farby. Náhle Lujs zakričal: „Hotovo!“ a povedal mi, že som pod jeho ochranou. Vysvetlil mi, že keď mi bude hroziť nejaké nebezpečenstvo, že ma, jednoducho povedané, zachráni. Veď že vraj na to je ten 5D program. Zasmiala som sa a v duchu som si povedala: „ Tak teda okej“. Potom mi dal pusu na líčko a povedal, že som mu sympatická. Ďalej mi dal Mix ruku, ja som zatvorila oči a znova sme sa ocitli v takom čierno-bielom tuneli. Padla som na niečo mäkké tak, ako to bolo predtým. Mix držal neexičas, ktorý bol pomaly väčší ako on. Myslela som si, že sa znova dostaneme na draženie domu, ale nebolo to tak. Mix stlačil na stroji času červený gombík. Všetko sa zrazu začalo meniť. Opýtala som sa: „Mix, čo sa to deje ?“ A on mi odpovedal: „Presunuli sme sa do minulosti.“ „Do minulosti ? do m-i-n-u-l-o-s-t-i ?“ vyhláskovala som. „Áno do minulosti.“ „Ale, ale Mix, veď minulosť už bola, ako môžeme byť v minulosti ?“ „Veď teraz je súčasnosť.“ Stále som mu kládla otázky a videla som na Mixovi, že už má toho dosť, a že ho s tým stále otravujem. Ale mne sa to všetko zdalo hrozne divné. Potom mi povedal: „Nebrbli už a poď so mnou.“ Odlepila som sa zo Zeme a Mix ma presunul do nášho domu. Vtedy to bol ešte náš dom. Bolo to asi týždeň pred dražením. Moja mama hovorila otcovi: „Mark, o týždeň dražia náš dom a my nemáme peniaze na jeho zaplatenie.“ Vtedy sa mama rozplakala. Síce rodičia nevideli, že som tam, ale ja som sa tiež rozplakala. Mix mi potom povedal: „Neplač moja milá, preto sme tu, aby sme všetko napravili.“ a utrel mi slzy. Ocino práve vtedy odišiel z domu do roboty ako každodenne. Mix mi dal ruku a my sme sa rýchlo presunuli do ocinovej firmy, kde pracuje. Ja som sa čudovala a zase som sa opýtala Mixa dotieravú otázku: „Mix, prečo ideme do ocinovej firmy ?“ On odpovedal: „Dočkaj času a uvidíš.“ Potom som už bola radšej ticho. Prišli sme do kancelárie riaditeľa firmy. Bolo mi do plaču. Ani neviem prečo, ale mala som veľmi zvláštny pocit. Mix ma pustil. Potom slušne pozdravil riaditeľa. Zadíval sa mu do očí, ako keď kúzelník hypnotizuje ľudí a povedal: „Zvýšte pánovi Markovi plat !“ Riaditeľ zhypnotizovane povedal: „Ako si želáte.“ Náhle Mix zrušil spojenie medzi ním a riaditeľom. Potom sme odišli a slušne sme pozdravili.
Vonku, už pred budovou, som sa Mixa opýtala: „Ten riaditeľ si ťa nebude pamätať ?“, a on iba dodal:“ To vedz, že nie, veď si zabudla ?“ „Ja som predsa existujúco–neexistujúci.“ Iba som sa zasmiala a potichu povedala: „Ahá už viem.“ Nakoniec sme sa znova s Mixom presunuli pred náš dom. Ocino sa natešený vracal z práce. Takého šťastného som ho tuším ešte nevidela. Povedal mame: „Emily, máme peniaze !“ Mamina sa iba pousmiala a objala ho. Aj ja som bola hrozne šťastná. Potom som natešene povedala môjmu existujúco- neexistujúcemu priateľovi: „Mix, bol, si a budeš navždy mojím najlepším priateľom, ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa urobil.“ „Viem, že ďakujem nestačí, ale ty vieš, akú má toto všetko pre mňa cenu.“ Mix potom uvoľnene povedal: „Keď som počul, aká si smutná, musel som ti prísť pomôcť a chcem ti ešte povedať, že aj ty si moja najlepšia kamoška.“ Z celej sily som objala Mixa. Potom stlačil akési zelené tlačidlo a ja som sa ocitla znova a znova v čierno-bielom tuneli. Zasa som dopadla na niečo mäkké. Ocitla som sa v súčasnosti. Znova na dražení nášho domu. Vtom prišiel ocino celý vytešený a na plné ústa zakričal: „ Stop! Mám peniaze .. !“ V tej chvíli som zavrela oči a uvidela som môjho priateľa Mixa, ktorý sa na mňa veľmi láskavo a citlivo pousmial.
A potom, že moderná doba, teda „Doba infoveku“ je vraj úplne bezcitná... No teda, ja si to vôbec nemyslím. A vy máte na to aký názor? Aha, vy ešte nemáte taký zážitok, vy ešte nepoznáte ...

Eliška Trpíšková, 8.A

Zázračný ostrov

Každý z nás pozná ten nepríjemný ranný tón budíka. Je to ešte horšie, keď sú prázdniny...... Je práve päť hodín ráno a ja vstávam. Veci na dovolenku máme už nachystané a zbalené, už si treba urobiť len rannú hygienu. Raňajkovať nebudeme, lebo by sme nestihli lietadlo. Keď si umyjeme zuby, môžeme naskákať do auta a ísť na letisko, hlavne, aby sme doma nezabudli mamu. Ona je jediná z dovolenky nervózna. Z cesty rýchlo ubúda, pokým ja s mamou dospávam v aute. Ani sa nenazdám a sme na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Na informačnej tabuli odletov a príletov sa dozvedáme, že odlietame o 10:26. Máme ešte čas, lebo sme prišli dosť skoro, tak ideme do bufetu. Dal som si minerálku a čakal som, kedy už pôjdeme na check-in. Rodičia mi hovorili, že tam bude veľký rad. Preto sme asi desať minút čakali. Po desiatich minútach čakania sme konečne išli na check-in. Prišli sme do veľmi veľkej miestnosti, z ktorej som sa pozrel na lietadlá, ktoré sú na pristávacej ploche. Okrem veľkých okien sú tam aj bufety a obchody so suvenírmi. Keď som sa pozeral na informačnú obrazovku, dozvedel som sa, že náš odlet do Indonézie sa pripravuje. Pomaly ľudia začali chodiť do lietadla. V lietadle bolo veľmi málo miesta. Vytiahnem si krížovky a začnem ich riešiť, to bol môj prvý nápad, čo ma v lietadle napadol. Bol som ospalý, preto som si chvíľu pospal. Mama ma zobudí, práve keď letušky roznášajú jedlo a vodu. Od letušky som si vypýtal colu a lasagne. Najedol som sa a začal som sa pozerať z okna. Dlho bolo vidieť iba more. Nudil ma pohľad na more, tak som si začal čítať príručku o správaní v lietadle. Nazrel som z okna. Jediné zaujímavé, čo bolo vidieť, bol malý vzdialený ostrov. V lietadle sa začalo všetko triasť... Letušky kričali z celého hrdla “Poplach!!! ”. Všetci pasažieri začali kričať o pomoc a všetci si začali vyťahovať záchranné vesty spod sedadla. Lietadlo havarovalo do vody. Všetci ľudia v lietadle neprežili, asi tridsať ľudí prežilo spolu s nami. Niektorým sa zle nafúkli vesty a nevedeli plávať. Bolo nám to ľúto, ale ak sme sa chceli zachrániť my, museli sme plávať ďalej. Doplávali sme na ostrov spolu s ďalšími ľuďmi. Zopár ľudí sa rozhodlo, že si urobia čln a odplávajú, mysleli si ,že nájdu pomoc. Na ostrove ostala naša rodina: ja, mama, tato, Chlapec Timo s mamou a otcom a nemôžem zabudnúť na starú pani Annu. Timova mama sa volala Adriana a otec Marián. Po čase sme si postavili chatrč z palmových listov, v ktorej sme bývali. Spoznávali sme ostrov, vedeli sme, kde rastú kokosy, mangá, ananásy a aj pomaranče. Život tu bol zlý a podmienky pre život ešte horšie. Umývali sme sa nečasto, lebo na ostrove bolo málo sladkej vody, čo mi veľmi nevadilo. Jedli sme neustále morské živočíchy, čo mi vadilo podstatne viac, stále som sníval o zabíjačkových špecialitách. Timovu rodinu a pani Annu som si obľúbil. Život na ostrove plynul. Pani Anna začala chorľavieť, priznala sa nám, že má rakovinu. Lieky, ktoré používala, sa jej minuli, jej stav sa zhoršoval. Bola nevládna. Všetci sme jej pomáhali ako sme mohli. Timo jedného upršaného dňa našiel jednu veľmi vzácnu rastlinu. Najprv to nevedel, ale tá rastlina mu tak padla do oka, že ju musel ukázať všetkým na ostrove. Pani Anna bola veľmi dobrá učiteľka biológie a geografie, preto prišla na to, že tá rastlina, ktorú Timo našiel, bola rastlina, ktorá sa v minulosti používala na vyliečenie moru. Dostala veľmi dobrý nápad. Rastlinu rozdrvila, aby z nej mohla získať liečivú tekutinu. Vyskúšala štipku a pomohlo jej to. Bolesť sa zmiernila. A čo, keď vypije všetko? Hneď išla za Timom, aby jej povedal, kde našiel tú liečivú rastlinu. Timo bol ochotný. Išiel ukázať pani Anne miesto, na ktorom našiel rastlinu. Prišli na malú lúku. Timo ukázal svojím prstom na rastlinu. Pani Anna sa zaradovala, lebo liečivej rastliny tam bolo veľmi veľa. Nabrala si veľa kusov z rastliny. Pani Anna žiarila šťastím. Bolo to na nej vidieť. Že by práve toto bol liek na rakovinu? Prešlo asi pol roka a moju mamu napadla myšlienka, čo sa stalo s tými ľuďmi, ktorí išli hľadať pomoc. Všetci dúfali, že príde pomoc. Jedného dňa sme začuli trúbiť nejakú loď. Všetci sme sa zišli pred chatrčou a zbadali sme veľkú nákladnú loď. Začali sme mávať a kričať. Kapitán z lode si nás našťastie všimol. Otočil loď a plával smerom na ostrov. Boli sme veľmi šťastní. Kapitán oznámil ľudom, že sú zachránení a išli domov. Ako spomienku na ostrov si odnášam plné vrecko semienok z liečivej rastliny. Dúfam, že niekoho zachránim.....

Jakub Barančík, 5.A

Žiaci 8. ročníka sa učia písať životopis. Naši ôsmaci si skúsili napísať životopis úradný, štruktúrovaný, ale najlepšie sa im darilo pri beletrizovanom životopise, a tak niekoľko prác zverejňujeme.

Matej Bulko

Rudolf Kovačik

Lenka Hochmanová

Andrej Žák

Bol krásny jarný deň a list kalendára bol obrátený na mesiac marec. Jedenásty deň tohto mesiaca bol najvýznamnejším v mojom živote. Vtedy sa v trenčianskej nemocnici prvýkrát ozval môj plač a otvorili sa moje veľké modré oči. Bol to významný deň nielen pre mňa, ale aj pre mojich rodičov. Meno Martina mi vybrali obaja rodičia spolu. Do nemocnice ma prišla pozrieť celá moja rodina, aj babky a tety. Už som bola doma, každý sa mi venoval, staral sa o mňa. Ako malá som bola veľmi uplakaná, no rada som sa predvádzala a kládla otázku prečo. Neviem, koľko som mala v detstve bábik, ani kedy mi vypadol 1. mliečny zub, pretože sa na to nepamätám. Ale viem, že v mojom detstve i vďaka mojim rodičom nič nechýbalo. Čas plynul a o pár rokov nastala moja prvá veľká výprava do cudzieho sveta plná zážitkov. Išla som do škôlky. Bála som sa nového prostredia, detí a najmä pani učiteliek, no s pani učiteľkami som vychádzala dobre a našla som si veľa nových kamarátov. Rada som sa tam hrávala, ale nerada som tam spávala. Prešli 3 roky a mama mi na chrbát nasadila moju prvú školskú aktovku. Do školy som sa nebála, bola som zvedavá a šťastná. Rada som sa učila čítať a písať, no toto nadšenie počase opadlo. Začali sa povinnosti, ktoré boli na prvom mieste a dni ničnerobenia boli pre mňa minulosťou. Najradšej som mala telesnú výchovu. Zvykla som chodiť na rôzne atletické súťaže, na ktorých som občas niečo vyhrala. Postúpila som na 2. stupeň. Bol oveľa ťažší, učiva pribúdalo a musela som si zvyknúť na nové pani učiteľky a pánov učiteľov. Teraz chodím do 8. ročníka a je pre mňa dosť náročný, ale viem, že pre moju budúcnosť je dôležitý.

Martina Dudíková

Otvorená hodina

Literatúra – 5.ročník
Dátum: 13.11.2007, 4.vyuč. hodina
Vyučujúci: PaedDr. Ľubomír Kiko
Téma: Forma rozprávky / poetická, prozaická, dramatická /
Pomôcky: Učebnica, zošit, charakteristické pomôcky k bábkohre, scenár, gitara

Otvorená hodina sa uskutočnila podľa plánu PK jazykov a spoločenskovedných predmetov dňa 13.11.07 v 5.A triede. Podľa časovo-tematického plánu zo slovenského jazyka a literatúry som preberal tému: Rozprávka a forma rozprávky. Na predchádzajúcich hodinách sme už preberali a čítali si poetickú a prozaickú formu rozprávky, preto som na ukončenie a zopakovanie celého tematického celku zvolil formu hodiny, kde by si žiaci zopakovali, overili a prezentovali teoretické vedomosti a obsah prečítaných rozprávok a toto využili na samostatnú prácu, jej prezentáciu a na záver aj dramatizáciu známej rozprávky Tri prasiatka, ktorej scenár som pripravil a predložil žiakom na predchádzajúcej hodine. Realizáciu dramatizácie som urobil spolu so žiakmi, kde sme počítali s ďalšími alternáciami jednotlivých postáv a sľúbil som žiakom, že ak to bude zaujímavé a zvládnu to, tak to zahrajú aj prváčikom.
Teda hodina patrila najmä žiakom a ich samostatnej práci. Mala 3 časti:
a/ frontálne opakovanie prebratého učiva o rozprávkach
b/ samostatná práca – prezentácia vlastnej rozprávky / 7 skupín / s hodnotením
c/ dramatizácia rozprávky Tri prasiatka a jej realizácia pred triedou

Časovo aj obsahovo sme hodinu zvládli aj s prezentáciou rozprávky a jednou alternáciou. Sedem žiakov bolo hodnotených známkou za prezentáciu vlastnej rozprávky. Zainteresovaní žiaci do dramatizácie dostali najskôr pochvalu, neskôr pri vlastnej prezentácii v zošite aj známku.
Na otvorenej hodine boli prítomní: RNDr. Janka Schreiberová , riaditeľka školy
Mgr.Eugen Schreiber, Mgr. Dorota Kiková a p.uč. Zuzana Vienerová za PK, Mgr.Viera Gúčiková za MZ I. stupňa.

Do okresnej súťaže Novomestské rozlety, ktorá sa poriada každé dva roky, sme zaslali tieto práce žiakov 7. a 8. ročníka, dúfajúc, že sa budú páčiť aj odbornej porote. Dávame ich k nahliadnutiu aj vám.

NAJLEPŠÍ MALIAR

Kedysi dávno žili v malom domčeku s kúskom poľa starček so starenkou a nemali deti. Veľmi si priali, aby mali chlapca, a tak úpenlivo prosili nebesá o splnenie sna. Veď, kto sa o nich postará, keď budú chorí a nevládni? Keďže boli statoční, dobrí, štedrí a svoju túžbu mysleli úprimne, rozhodlo sa nebo vyplniť ich sen. Starčekovi sa prisnilo, že ráno nájde pred dverami dieťa. Keď sa zobudil, všetko rozpovedal starenke a spoločne sa išli pozrieť, či vonku niečo nenájdu. Naozaj- zbadali košík a v ňom hladného chlapca. Veľmi sa potešili, odnieli si ho do domu, opatrili a zaodeli i napiť a najesť mu dali. Sami nemali pomaly čo do úst vložiť, ale ešte sa voľačo našlo. Batoľaťu dali meno Michal. Mali z neho veľkú radosť a vychovávali ho tak, aby z neho bol dobrý, múdry a statočný človek. Dávali mu všetko, čo mali, často i dobré rady do života. Čas rýchlo plynul a z malého chlapca vyrástol pekný mlá- denec. Aj keď sa o neho rodičia vzorne starali, ani tak ho už nedokázali uživiť. Vtedy starček prehovoríl: ,,Michal, už nadišiel čas, kedy budeš musieť ísť do služby. Pri nás nevyžiješ, lebo toľko nedorobíme ani nevyžobreme. Choď ty pekne do sveta. Starká ti napečie posúchy z múky ( ak nejaká ostala) a ja ti dávam vedro, čo je tamto pri peci a klobúk, ktorý visí za dverami na klinci. Hádam sa ti zíde. „ Keď sa chlapec lúčil s rodičmi, obaja plakali a starká mu dala dobrú radu: ,,Synku, buď dobrý a spravodlivý a núdznemu daj aj to, čo máš. Opatruj sa mi tam a čoskoro sa vráť!“ Miško opustil rodný dom s bolesťou v srdci a vydal sa na cestu. Išiel, kam ho oči viedli. Oj, veľa dní on putoval, hladný a smädný bol, len čo si nazbieral lesné plody a napil sa vody z potoka, ale i tak mu to nestačilo a bol by aj zomrel od nedostatku potravy a vyčerpania, keby nie akéhosi hlasu, čo mu vravel: ,,Ej, chlapče, vzchop sa, vzchop sa a nepoddaj sa!“ Tak sa len vliekol a vliekol s vedrom a klobúkom na pleci, až jedného dňa došiel do mesta. Tu však žili veľmi čudní ľudia: chodili piť do potoka a pokrm jedli na zemi. Miška napadlo, že im ponúkne vedro a naučí ich vyrábať ďalšie. Dal sa ohlá- siť u kráľa a takto mu vraví: ,,Veličenstvo, poznám liek na vaše trápenie. Mám tu nádobu na to, aby ste mohli jesť kultúrne a nemuseli sa viac namáhať s malichernosťami.“ Kráľ sa veľ- mi zaradoval a dal šuhajovi za desať hrstí diamantov. Ten si odmenu skryl do kapsičky a vy- dal sa na ďalšiu cestu do neznáma. Ako tak ide, zrazu zbadá kamenných ľudí. Dovtípil sa, že tu čosi nie je v poriadku. Obďaleč v korune stromu uvidel strigu. Tá keď videla, že si ju vši- mol, rozohnala sa a hodila po mládencovi metlu. V poslednej chvíli stihol uskočiť a ešte ani nedopadol na zem, už vidí, ako metla pristála. Všetko navôkol sa premenilo na kameň. Vyzvala teda striga človeka, aby metlu prevrátil naopak a tak zachránil to, čo bolo zakliate. Ten sa nedal obalamutiť, (keby sa jej dotkol, aj on by skamenel) lež hodil po nej palicu a šťastnou náhodou sa mu podarilo prevrátiť ju naruby a vtom okamihu sa všetko preme- nilo z kameňa na živé. Ľudia sa mládencovi nevedeli vynaďakovať, ale keďže boli veľmi chudobní a na pokraji smrti, nemohli mu nič dať. Miško však pamätal na matkinu radu a podelil sa s ľuďmi, dal im všetky diamanty. Až potom sa pobral ďalej. Prekonával mnohé prekážky, vrchy a doliny a nakoniec sa dostal do mesta, ktoré bolo vystavané na okraji púšte. Keď ta prišiel, čudoval sa, lebo obyvatelia mali ruky na hlavách , ochkali a achkali. Príde k vládcovi a spytuje sa: ,,Prečo máte ruky položené na hlave a kričíte?“ ,,Vieš, mládenče, strašne nás bolí lebka a nevieme si pomôcť.“ ,,Hja, či je to jednoduché! Vezmite si tento klobúk, položte na hlavu a uvidíte, že vás prestane bolieť (bolela ich preto, lebo im svietilo nepretržite na ňu slnko).“ Naradovaný vládca mu dal pätnásť najkrajších perál. Michal sa ani tu dlho nezdržal a pobral sa ďalej. Akurát prechádzal cez močaristý kraj a všimol si, ako sa babička topí aj s raždím na chrbte v bahne močiara. Neváhal on ani chvíľu a ozlomkrky pribehol, starenku s raždím vytiahol, odprevadil domov a daj jej perly, lebo bola chudobná, ani domčeka nemala. Povedá mu: ,, Vezmi si toto vrecko špeciálneho prachu. Bude ti na dobrej pomoci. Použi ho rozumne! Pamätaj na moje slová!“ S týmto sa zvrtla a zmizla. Ale ani tu sa nekončila chlapcova cesta. Po mnohých útrapách sa dovliekol do veľkého mesta, kde si mohol prečítať chánovu pozvánku, ktorá znela: ,,Ja, veľký čínsky chán Kudžichán, vypísal som verejnú súťaž pre všetkých umelcov a ľudí svojho rozsiahleho panstva i pre tých, ktorí si trúfajú zvládnuť pripravenú úlohu. Obrovskú sumu a sto kilo- gramov rýdzeho zlata ( 24 karátové ingoty ) + princeznú ako bónus, má získať ten, komu sa podarí namaľovať alebo stvárniť portrét najpodobnejší Môjmu veličenstvu.“ Chýry sa rozniesli takmer po celom svete. Dopočul sa o tom aj istý Ind ( prvý prišiel do chánbaliku, lebo mal najkratšiu cestu ) s obdivuhodnými a nevídanými farbami, ktorým rozumel a vedel nimi niečo vytvoriť iba on. Potom tu bol Kurd- ten si priniesol nevídanú hlinu. Nasledoval ho Egypťan, ktorý vlastnil všakovaké zaujímavé dláta a rydlá, aké svet nevidel a priniesol si aj veľké mramorové bloky. Posledný nastúpil chudobný mládenec Michal zo Slovenska (chcel skúsiť šťastie, veď,napokon, aj keď nevyhrá, aspoň sa poučí) len s vreckom hrubších a jemnejších pieskovo-prachových zŕn. Chánovi dozorcovia však reagovali na Slovákov materiál podráždene a nechceli ho pustiť dnu, vraj tu nemá, čo hľadať. Až po dlhých rečiach a na chánov výslovný príkaz ho priviedli do paláca. ,,Veď uvidíme, čo dokáže,“ povedal. Aj na dvore sa mládencovi len uškŕňali, posmievali a trúsili ironické poznámky. ,,Čo ten už len môže spraviťs mizerným prachom, chudák?“ Veď nevie ani písať!“ Účastníkov súťaže zanedlho zavreli na niekoľko týždňov po jednom do miestností vládcovho sídla. V určený deň si začal panovník prezerať diela odvážnych umelcov. Nadchýnal sa nádher- nými 3D maľbami Inda, obdivoval plastiky z nádhernej hliny Kurda, nevychádzal z údivu nad perfektne a detailne prepracovanou sochou vyhotovenou Egypťanom. Nakoniec vstúpil do miestnosti určenej na prácu Mišovi - Slovákovi. Zdalo sa, že nespravil nič. Až po pozor- nejšom skúmaní izbice zbadal stenu vyšmirgľovanú hrubými zrnami, vyhladenú menšími pieskovými zrnkami a vyleštenú najjemnejšími zrniečkami prachu, kde uvidel svoj najver-nejší a takmer dokonalý obraz. Žasol. Ale slovo je slovo: treba ho dodržať. A tak mládenec dostal peňazí a zlata plné truhlice, k tomu peknú princeznú, ktorej sa šuhaj taktiež páčil. Zavolal si aj rodičov. Nakoniec ani chán neobišiel zle. Mal dobrého a múdreho nástupcu, veľké pokladnice drahokamov, vydatú dcéru a vďačný ľud. Čo viac si mohol želať.
Šťastný ženích rozdával peniaze, štedro odmeňoval, staval a budoval, podporoval učencov, ale to je už iný príbeh.

PONAUČENIE: 1.) Lepší rozum, prefíkanosť, ako bohatstvo, nafúkanosť.
2.) Radšej preceniť, než podceniť.
3.) Nesúdiť podľa výzoru.

Meno: Matej Bulko
Trieda: 7. A
Kategória: I.
Škola: ZŠsMŠ , Hlavná 804, 916 22 Podolie

„Á, zasa pri telke? Už do tej debny toľko nepozeraj, lebo budeš mať ešte väčšie dioptrie, ako máš teraz. Teda, ak sa to vôbec ešte dá,“ povedala moja drahá sestrička a tú veľmi vtipnú poznámku si odpustiť nemohla. „ Radšej ako byť nalepená na klávesnici a vypisovať si so svojím milým,“ rypla som si pre zmenu ja. „ Ha, ha ,ha, si veľmi vtipná.“ „ Prosím ťa, buď chvíľu ticho! Ja to chcem pozerať! “ povedala som a ona po menšom proteste stíchla a ja som sa znovu zapozerala na film. Lenže tá asi nedá pokoj! Teraz pre zmenu na mňa zíza a tvári sa, akoby som jej zjedla večeru. Mimochodom, predvčerom som ju aj zjedla....
„ Čo je?! “ vykríkla som, keď mi to už začalo liezť na nervy. „ Nič. Vieš, ja len že..nooo..“ „Tak vykokceš sa dneska? “ Neznášam, keď niečo takto naťahuje. „Počkaj! No, ja len, že či by si sa nechcela o niečo....staviť.“ „Staviť? “ vyhŕkla som po chvíli. „ A to ako o čo? “ „ No, vieš, tvoja láska je televízor a tak, či by si určitý čas vydržala doň nehľadieť...a...“ „ Akú dobu? “ „ Neprerušuj ma! Povedzme na taký mesiac....“ „ Mesiac?! Si sa zbláznila? “ vyhŕkla som zhrozene, ale ona si to nevšímala a pokračovala ďalej. „ A ja by som pre zmenu nebola mesiac pri počítači.“ Zacítila som v jej hlase miernu trpkosť. „ No a keby si náhodou, ale ozaj len náhodou, vyhrala, tak ti dovolím prečítať si všetky moje mailíky a ja ich nebudem mazať. ! „ Hm!“....zdalo sa mi, akoby to mala naplánované už dávno. A keďže by mi dovolila čítať jej správy, znamená to, že si je celkom istá, že to vyhrá. Čo má za lubom? A čo, ak prehrám?
„ A čo ak prehrám? “ vyslovila som svoju obavu nahlas. „ No...musíš sa dať prefarbiť na blond,“ dopovedala to s obrovským úškrnom. „ Na blond!? To, akože myslíš vážne?! “ totálne som sa zhrozila. Vraj, na blond! A čo som ja nejaká peroxiďáčka? „ Ale mama by ma zabila. “ „ Ó, tak už teraz si si istá, že prehráš?“
„ Nikdy! A začíname od zajtra! “ vyhlásila som s odhodlaním. „Fajn, už sa teším,“ povedala a hneď upaľovala preč, zrejme sa rozlúčiť so svojím milým. Som pevne odhodlaná túto stávku vyhrať, fakt. Už len pri pomyslení na blond hrivu mi naskakujú zimomriavky.
„Ach, zasa prší! “ To je teda nádherný začiatok dňa. Celý mesiac bez telky a najbližšie dva týždne má liať ako z krhly. Ale veď baby v škole mi porozprávajú, čo sa zase udialo. Tie mi hneď vylíčia, koho zase José bozkával. Ale čo budem robiť, keď sa vrátim zo školy ? Učiť sa, to ma ani nehne. No, ale nad tým porozmýšľam na dejáku. Tam bude časuuuu!
Škola ubehla ako voda a ja som sa začala strašne nudiť. Sestra išla ku kamoške a ja som sa teda len tak povaľovala.
Po týždni ma už fakt začalo chytať zúfalstvo. Sestra je zasa u kamarátky, som doma sama, tak si zapnem aspoň na chvíľu televízor. Ten som nakoniec pozerala dve hodiny, ale veď sa o tom nikto nedozvie. Prešiel ďalší týždeň a ja som nemala už vôbec nijakú príležitosť aspoň „ nakuknúť “ do telky. A tak som sa rozhodla, že pôjdem do knižnice.
Vybrala som sa ta hneď po škole. Pri vchode som slušne pozdravila knihovníčku a začala a obzerať po nejakej knihe. „ Hm...čo by som tak skúsila? Á...Potter, to je teraz veľký hit. No tak vyskúšam.“ Vzala som jednotku z police, sadla si do pohodlného kresla a začala čítať. Po chvíli som sa úplne ponorila do deja a ani si nevšimla, že sa už stmieva. „ Tak mládež, končíme! “ upozornila nás knihovníčka spoza stola a zaklapla akúsi riadne starú knihu. Pozrela som na hodinky a bolo o päť päť. Išla som ku knihovníčke a vypožičala si 3 diely Potteroviek. Už som sa nemohla dočkať, kedy knihu otvorím a ponorím sa do jej deja.
Po ďalšom týždni som mala prelúskané všetky diely a požičané nové knihy. Čítanie ma úplne uchvátilo. Doslova som hltala stránky. Zistila som, že najviac sa mi páčia detektívky
a fantasy príbehy. Zamilovala som si hrdinov kníh a predstavovala si, že som ako oni. Statočná, múdra, prefíkaná. Na stávku a televízor som úplne zabudla.
„No čo, ty knihomoľ? Ešte ťa to neomrzelo? Nechýba ti televízorík? “ rýpala jeden večer moja sestra, keď ju mama poslala zavolať ma na večeru. „ Tak si predstav, že nie. A aj ty by si to mohla niekedy skúsiť. Možno že by si sa naučila aj poriadne čítať a aspoň by si si rozšírila svoju zakrpatenú slovnú zásobu, teda ak vieš, čo to je.“ Povedala som v normálnom tóne, zaklapla knihu a šla ku stolu. Sestru to zrejme šokovalo alebo jej to ešte nedocvaklo, lebo už by po mne vrieskala. Na večeru bola odporná zapekaná brokolica, špecialita môjho otca, ktorú všetci neznášame, ale sme donútení ju zjesť. „ No čo, baby, ako pokračujete v stávke? Ak správne počítam, tak pozajtra sa končí.“ A naozaj. Ani som si to neuvedomila. Zase môžem ísť slobodne k televízoru. Ale...akosi ma neláka. Lákala ma len tá nedočítaná kniha, ktorá na mňa čaká v deckej na posteli. „ Hm...ale, kto túto stávku vlastne vyhrá? Nevšimla som si, a to som dosť ostro pozorovala počítač, žeby som tam zbadala sestru. Ale ja som vlastne televízor pozerala. Mám sa priznať? Ale byť blondína? No, to si dvakrát rozmyslím. Ale veď možno aj ona bola za počítačom. Veď bola každú chvíľu u kamarátky. Čo ak bola na počítači tam? To ma predtým vôbec nenapadlo. Priznala by som sa a čo, ak ona nie? A čo, ak vôbec za počítačom nebola? Toľko otázok. Už ma z toho začínala bolieť hlava. A aj brucho, ale to zrejme z tej brokolice, ktorú som do seba tlačila a snažila sa pritom netváriť znechutene.“ Keď som konečne dojedla posledné sústo, rýchlo som vstala od stola a pobrala sa spať.
„Mám sa priznať či nemám?“ Táto otázka ma prenasledovala celý nasledujúci deň a ja som sa nemohla ani poriadne sústrediť na čítanie. „ Povedať to, či nepovedať?“ No vyriešila to za mňa sestra, keď vošla do mojej izby a spýtala sa: „ No čo, dočítané? Vieš, kto vlastne túto stávku vyhrá? “ „ Žeby bola teraz tá pravá chvíľa priznať sa? Bolo by neférové, keby som prečítala všetku jej poštu a vlastne by som mala chodiť ako blondína. Poviem jej to. Nie som predsa žiadny zbabelec.“ „Chcem ti niečo povedať,“ začali sme obe naraz a zasmiali sa. Začala som niečo tušiť. „Vieš, ja som, “ zasa obe naraz. Tak teraz nám to bolo obom jasné. Ona sa chcela priznať mne a ja jej. „Tak teda obe splníme svoje tresty?“ spýtala som sa. „ A na čo? Chceš chodiť po svete ako strašidlo? A ja by som nebola nadšená, kebyže čítaš moju poštu...Nechajme to tak. Myslím, že sme sa obe niečo naučili.“ „Máš pravdu. Necháme to tak.“ Prikývla a odišla z mojej izby. „ Vau, vau ! “ To bolo po prvý- krát, čo som sa s ňou rozprávala normálne, bez podpichovania a urážania. Naozaj to pre nás obe bolo prospešné. A ja som sa znovu vrátila k svojej nedočítanej knihe.

Meno: Klaudia Dudíková
Trieda: 8. A
Kategória: II.
Škola: ZŠsMŠ , Hlavná 804, 916 22 Podolie

Na javisku stála Sára, dievčina vyššej postavy. Mala oblečené krásne trblietavé šaty a obuté sandále na nižšom podpätku. Keď dospievala dvanástu a zároveň poslednú pieseň, dav fanúšikov jej začal tlieskať.
„Si výborná, Sára! Do toho!“ kričali jej fanúšikovia. Po klaňačke odišla z javiska a stále bolo počuť rev.
„ Oh, mám to za sebou, bolo to super, môj prvý koncert a už toľko fanúšikov. Naozaj je super byť slávnou speváčkou.“
„ Sára, vstávaj!“ budila ju mama, „ treba ísť do školy.“ Rýchlo sa vykotúľala z postele a namierila rovno do kúpeľne. Pretrela si oči a po rozume jej behal sen, ktorý sa jej sníval. „Kiežby to bola skutočnosť!“ povzdychla si. Začala sa umývať, rýchlo sa obliekla. Cŕŕn!
„ Oh, to bude iste Laura!“ Hodila na seba kabát, schmatla školskú tašku. Po schodoch utekala, ako naj- rýchlejšie vedela. Veď ešte musí vypiť kakao. Pila tak hltavo, že polovica kakaa skončila na jej kabáte. „To snáď nie je pravda!“ „ Vyzleč si to a choď si zobrať bundu, jogurt ti zabalím do školy.“ „ Oh, koneč- ne si prišla, čo si toľko robila?“ spýtala sa Laura, keď jej Sára otvorila. „No poď, po ceste ti to poviem.“ Bavili sa o tom, čo sa jej ráno prihodilo. „Vieš, dnes sa mi sníval fakt super sen.“ Sára jej vyrozprávala sen do posledného detailu. „A ty by si chcela byť naozaj speváčkou ?“spýtala sa posmešne Laura. „Mám nápad. Čo keby sme si založili vlastnú kapelu?“ „Ale, prestaň vymýšľať,“odvetila Sára a vtom sa obidve pustili do strašného rehotu. Do školy prišli na poslednú chvíľu. Dnes našťastie nemali žiadnu písomku. Lauru skúšal dejepisár, dostala dvojku, čo bola pre ňu výborná známka.
Po vyučovaní sa išli spolu pozrieť na školskú nástenku, či tam nie je niečo nové. „Aha, pozri sa, nejaký konkurz do muzikálu. Daj mi pero, hneď nás tam zapíšem.“ Laura podala Sáre pero.
„A kedy to vlastne je?“„Oh, už zajtra! Prídi dneska k nám. Nacvičíme si na zajtra nejakú pesničku.“ „ Jasné a tvoj brat bude doma? Vieš ako to dopadlo minule. Zobudili sme ho na veľký krik.“ „ Neboj, Lukáš je dnes u babiny. Doma je len mama a tá bude určite niečo variť. Laura, a prines si aj nejaké oblečenie, môžeme sa dohodnúť, čo si oblečieme.“ „ Dobre, tak čau!“
Každá šla svojou cestou. Sára prišla domov, oznámila mame, že dnes príde Laura.
O pol štvrtej zazvonil zvonček. „No konečne, už som sa nemohla dočkať.“ Laura držala v ruke veľkú tašku a v nej bolo rôzne oblečenie. Zavreli sa v izbe a začali sa dohadovať na pesničke. Nakoniec sa dohodli, že zaspievajú pieseň, ktorá má byť v muzikáli. Keď Sára spustila, nebolo to najlepšie. Ale ani Laura v tom nebola dobrá. Nakoniec spolu nacvičili jednu pieseň. Nebolo to dokonalé, ale ani najhoršie. Najviac sa tešili na vyberanie oblečka.
Sára si vybrala trblietavé tričko a tmavé džínsy. Laura si dala hnedú sukňu a biele tričko na ramienka. Pri- tom si spravili aj menšiu módnu prehliadku, ktorú hodnotila Sárina mama.
Ráno sa stretli na ulici pri malom obchodíku, kde si Laua zbehla kúpiť malinovku.
V škole mali prvú hodinu matiku,ubehla rýchlo. Hodina pred konkurzom sa vliekla strašne pomaly.
„ No konečne! Zober si veci a pôjdeme rýchlo na ten konkurz.“ Ešte raz si prečítali pokyny ku konkurzu. Konal sa v telocvični a pozývali žiakov siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka. Sára a Laura chodili do deviatej triedy, tak sa mali dostaviť k pánovi učiteľovi Zelenému. V telocvični bolo na ich prekvapenie menej žiakov, ako si mysleli. „Laura Spŕšková, poď spievať.“ Laura so Sárou prišli k učiteľovi. „Volal som len teba, Laura,. Ty, Sára si choď zatiaľ sadnúť.“ „ My sme si nacvičili pieseň spolu,“ povedala potichu Laura. „Vy ste si nečítali plagát! Bolo tam jasno-červenou farbou napísané, že súťažia jednotliv-ci.“ Tak Laura začala spievať sama. Spievala veľmi nahlas. Pieseň sa jej celkom vydarila. Učiteľ ju požiadal, aby zaspievala stupnicu. To bol väčší problém. Začala spievať vysoko a posledné tóny už nevytiahla. Po nej si zavolal Sáru. Zaspievala pieseň a tiež mala zaspievať stupnicu. Za stupnicu ju po- chválil. Keď dospievali aj ostatné decká, učiteľ si zobral pero a začal: „Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili. Dobre viete, že vyhrať môže vždy len jeden. Rozhodnutie bude dosť náročné, pretože veľa z vás je dobrých spevákov.“ Sára a Laura sa na seba uškrnuli aj keď vedeli, že to miesto nedostanú. Učiteľ rozdelil žiakov na dve skupiny.
V jednej boli lepší a v druhej troška horší speváci, ale nikto nevedel, ktorá skupina je ktorá. Na prekvapenie, Sára s Lauru boli v rovnakej skupine a ešte k tomu aj v tej lepšej.
Síce hlavnú úlohu nevyhrala ani jedna z nich, ale dostali menšie úlohy. Po škole išli rovno domov, pretože tento deň bol pre ne náročný. Chodili pravidelne na nácviky školského muzikálu. Dokonca po prvom vystúpení im učiteľka dovolila hrať aj v nasledujúcich. Jedného dňa im na nácviku rozdávala učiteľka obálky pre rodičov. Keď prišla Sára domov, obálku dala hneď mame. Tá začala čítať. „Ponúkame 2 voľné miesta v hudobnej škole Tália.“ Mama podala list Sáre a povedala, že to nie je dobrý nápad. „Ale veď to je moja veľká šanca! Ty vieš, že som chcela vždy chodiť na takúto školu,“ hovorila vážne Sára. „No, ešte sa dohodneme s otcom, keď príde.“ Ten to, samozrejme, schválil.
Ráno šla Laura do školy okolo Sárinho domu, tak sa po ňu zastavila. Sára už čakala pri bráne a len čo uvidela Lauru, bežala jej oproti a a pýtala sa, či jej mama dovolila podať prihlášku do novej školy. „Jasné, moja mama nenamietala, v pohode mi to dovolila,“ hovorila s radosťou.
V škole sa išli za pánom učiteľom Zeleným spýtať, ako majú podať prihlášku.
„Tak poďte so mnou do kabinetu. Tam to spolu vybavíme.“ Prišli do kabinetu, zavreli za sebou dvere a tam im učiteľ povedal, čo musia spraviť samy a s čím im on pomôže. Najprv musela každá zaspievať pieseň. Vybrali si tú, čo spievali aj na konkurze do muzikálu. Laura šla opäť ako prvá. Tentokrát jej to išlo výborne .Sáre to šlo tiež ako po masle, ale učiteľ jej povedal, aby zaspievala aj stupnicu. Vraj má nezvyčajný hlas. „Niektorí ľudia vedia spievať vyššie tóny a iní zasa nižšie. Ale ty, Sára, vyspievaš aj vysoké aj nízke tóny.“ Sára dospievala a učiteľ im dal papiere, ktoré mali vyplniť rodičia. „Vieš, Sára, ja si myslím, že z toho nič nebude. Aj na konkurze bolo omnoho viac lepších spevákov, ako sme my dve.“ Laura trocha závidela Sáre, čo jej povedal pán učiteľ Zelený. „ Neboj sa, všetko dobre dopadne.“
Po škole Sára rýchlo utekala domov, aby rodičia prihlášku vyplnil. Mama pozorne všetko čítala. Keď bolo všetko vyplnené, Sára schovala prihlášku naspäť do obálky a vložila si ju do tašky. Ráno ju Laura nečakala, tak musela ísť do školy sama. Tam sa spolu stretli a išli dať prihlášky učiteľovi Zelenému. Dokopy ich bolo 24.
Sára s Laurou nevedeli, že prihlášok je tak veľa. Každé ráno sa Sára chodila pozerať do schránky, či už prišiel list zo školy Tália. Laure to bolo jedno. Dni plynuli a list stále nechodil. Až jedno ráno, keď Sára zabudla, že čaká nejaký list, prišiel poštár. „ Sára, asi prišiel ten list , čo si tam podávala prihlášku.“ „Nechaj to tak, mami, hovorila smutne Sára. Bola si takmer istá, čo bude v liste. Rýchlo sa obúvala, ale mama list rozbalila. „Sára, poď sem!“ „Nie, netreba. To nevadí, že ma na tú školu neprijali,“ hovorila Sára a pritom jej vybehla slza. „Máš to, ty blázonko!“ volal na ňu radostne otec. Sára nevedela, čo má robiť. Veľmi sa tejto správe potešila a bola si takmer úplne istá, že to druhé miesto dostala Laura.
Dobehla ju na ceste. „ No čo? Dostala si odpoveď?“ „ Nie, mne žiadny list neprišiel, tebe áno?“
Sára nevedela, čo má povedať. „Áno, prišiel mi list, že ma prijali do školy. Možno ti príde neskôr.“ V škole sa dozvedeli zlú správu. Druhé miesto nedostala Laura, ale žiak zo sedmičky. Sáru to veľmi mrzelo a nevedela, čo má povedať. Zmohla sa len na jednu vetu: „Neboj, zostaneme navždy najlepšími kamarátkami.“ Laura hneď odišla. Bola nahnevaná, že ona nedostala to miesto a Sára áno.
Do novej školy mala nastúpiť od polroka. Čas ubehol rýchlo. Laura sa so Sárou veľmi nebavila. Jediné, čo jej povedala, bolo ahoj.
Deň pred odchodom, prišla Sárina mama do jej izby. „Aha, tu máš nejaký balík. Myslím, že je od Laury.“ Sára začala trhať obal na darčeku. „Oh, Laura mi darovala fotku, kde sme spolu. A je tu aj nejaký lístok.“ „Prajem ti veľa šťastia v novej škole, Tvoja najlepšia kamarátka Laura.“ Sára sa veľmi potešila a hneď išla Luare zavolať. Povedali si všetko, čo chceli a rozlúčili sa. Ráno, keď viezli Sáru jej rodičia do novej školy, rýchlo sa zastavili u Laury doma.
Sára jej sľúbila, že ju bude cez víkendy navštevovať a bude jej často volávať. Nakoniec jej podala darček a objali sa.
Po ceste do školy Tália, myslela Sára stále na to, ako bude vyzerať jej ďalší život. Bola veľmi prekvapená. Krásna škola v krásnom prostredí.
Keď sa dostala do svojej izby, zložila si veci a zmohla sa na jedinú vetu: „Môj sen sa začína plniť.

Meno: Martina Dudíková
Trieda: 7. A
Kategória: I. Škola: ZŠsMŠ , Hlavná 804, 916 22 Podolie

O tom, že súčasné deti majú rady sci-fi literatúru, svedčia aj práce žiakov 6. ročníka, ktorí si trochu zafantazírovali a vzniklo takéto zaujímavé čítanie.

KALEBANIA

Raz večer, keď som sa nudil, zobral som si do rúk knihu, ktorú som dostal na Vianoce. Bola to pekná a zaujímavá kniha o planétach. Keď som si prečítal pár stránok, už bolo neskoro večer a ja som musel ísť spať, pretože ráno som vstával do školy. Keď som už konečne zaspal vtom to prišlo. Snívalo sa mi o jednej krajine, ktorá bola veľmi ďaleko a ja som sa v nej naraz ocitol.Nevedel som, kde to vlastne som. V diaľke som zbadal divného človiečika. Keď som sa k nemu priblížil, spýtal som sa, kde to vlastne som. Táto planéta sa volá Kalebania.
Bola tak trochu naopak. Slnko vychádzalo večer a ráno svietil mesiac. Žilo tam dosť málo ľudí, ktorí radi bádali po nových veciach. Jeden z nich sa volal Senan a bol vášnivý poľovník. Zostrojil si zvláštnu zbraň, aby mohol loviť. Vždy ulovil všetko, na čo zamieril. Vyzeralo to ako veľký luk s ostrými šípmi, rozvetveným koncom a širokými lopatkami. V Kalebanii ľudia necestovali žiadnymi autami alebo vlakmi.Sami si vyrobili lietajúci tanier, do ktorého sa zmestilo asi 40 ľudí, bol modrej farby s trojuholníkovými oknami a guľatými dverami. V Kalebanii neboli žiadne cesty, trávniky, stromy, všade bolo iba šíre nebo, po ktorom sa premávali UFÁ.
Mal som celkom strach, pretože to bolo pre mňa úplne nové, iné ako doma.Nakoniec som sa tam skamarátil so všetkými ľuďmi a Senan sa stal mojím najlepším kamarátom.
Senan mi ponúkol, aby som sa išiel s nimi previesť na lietajúcom tanieri. Bol to krásny zážitok. Preleteli sme aj okolité planéty a Senan mi ukázal všeličo zaujímavé. Keď sme znovu pristáli na planéte Kalebania, poďakoval som sa Senanovi. Už som bol na odchode, keď ma akurát zobudila mamina, že musím vstávať do školy. No škoda, bol to len sen. Dúfam, že sa niekedy do Kalebanie vrátim. Tento krásny sen si zapamätám na celý život.

Matúš Kolenčík, 6.A

MISIA KUŽEĽ

Je obed a ja sa vraciam domov zo školy. V autobuse sa opriem o sedadlo a pomaly zaspávam. Zrazu počujem zvláštny zvuk. Prebudím sa, ale nie na mäkkom sedadle, ale na tvrdej zemi. Rozhliadnem sa a vidím zvláštneho tvora. Je vysoký asi tak meter, vlasy mu siahajú po kolená a uši má vystrčené do hora ako kôň. Opýtala som sa ho, kde to som a ako sa volá. ,,Ó, skoro som zabudol, ja som Treco a nachádzaš sa na planéte Kužeľ.“
,,Prosím ťa, Treco, a prečo sa volá vaša planéta Kužeľ?“, opýtala som sa po chvíli. Treo mi povedal, že preto, lebo raz bol ich kráľ na výlete na Zemi a hrozne sa mu zapáčil tento útvar.
,,No, dosť otázok, teraz musíme ísť do mesta za kráľom.“ ,,Za kráľom, ale teraz už naozaj ničomu nerozumiem, vysvetlí mi tu niekto, čo tu vlastne robím?!“ ,,Len pokoj, všetko sa dozvieš včas, a teraz poď za mnou. Netrvalo dlho, a ocitli sme sa pred kráľom. ,,Dobrý deň, vítam vás na planéte Kužeľ.“,, Som kráľ Zemo a som kráľom tejto planéty.“ ,,Kým začneme diskutovať o záležitosti kvôli ktorej ste tu, mali by ste si zajesť.“ Stisol gombík na svojom stole a predo mnou sa objavili nádoby s jedlom. Na obed bola hnedá guľa, ktorá mi veľmi pripomínala kôpku hmyzu. Vyzeralo to síce odporne, ale aj tak som to ochutnala, a zistila som, že to nie je zlé. Pri obede som veľmi vysmädla. ,,Prosím vás, pán kráľ, nemohli by ste mi doniesť niečo piť?“
,,To by som mohol, ale neviem, čo to je,“ povedal kráľ s úsmevom na tvári. ,,Vy neviete, čo je to slovo piť?“ spýtala som sa prekvapene.
,,Nie,“ odpovedal mi. Vtom ma napadlo, že niekde vo vaku by som mala mať džús, a rýchlo som ho začala hľadať.
,,Aha, tak tu si,“ zvolala som, keď som ho našla. Kráľ mi ho vytrhol a s chuťou doňho zahryzol. Šťava ho ostriekala a on od strachu odskočil.
,,Čo to má byť?“, opýtal sa vyľakane. ,,Tekutina,“ odpovedám pohotovo. Ale ako je možné, že to nepoznajú?, pomyslím si. „Pán kráľ, prosím vás, povedzte mi načo som tu.“
,,No, keď inak nedáš, ako iste vieš, pred pár dňami som navštívil vašu zem a nemenovaný pán prezident mi daroval niečo živé, čo sa u vás nazýva mačka..“ ,,No a, veď mačku má každý,“ odpovedám trošku nahnevane.
,,To viem, ale moja mačka dnes ráno ochorela a ja neviem čo s ňou mám robiť!“
,,To by som ju musela vidieť, aby som vám mohla pomôcť.“ Ako náhle som to povedala, zjavila sa predo mnou mačka. Vypadala veľmi biedne, mala vypúlené oči a ťažko dýchala. Zrazu však vyskočila a rozbehla sa ku škatuli s džúsom a začala hlasno chlípať. O chvíľu bola škatuľa prázdna a mačka plná života. ,,Zo srdca ti ďakujem, že si pomohla mojej mačke a teraz sa môžeš v pokoji vrátiť domov.“ Z toho všetkého som bola taká unavená, že som si pred cestou musela trochu zdriemnuť. Zrazu ma však zobudilo náhle zastavenie autobusu, a zistila som, že už musím vystúpiť. Bol to sen, alebo nie,“ rozmýšľala som cestou domov. Asi jediný dôkaz bol džús. Pozriem do vaku, ale džús tam nevidím...

S. Hynková, 6. A

JA A PRAVEK

Mala som čudný sen. Dostala som sa do praveku. Keď som tam prišla, za mnou bol les a zrazu sa všetko začalo triasť. Z lesa sa na mňa vyrútil aspoň 5 metrový mamut. Rýchlo som odskočila nabok a na niečom som sa popálila. Bol to oheň, ktorý práve zakladal homo sapiens. Odskočila som, sadla som si k nemu a opýtala som sa ho, ako sa volá. Povedala mi, že nemá meno. Prišlo mi jej ľúto a tak som sa rozhodla, že dám všetkým meno. Povedala som jej, nech ma zavedie k jej panovníkovi. Porozprávala som sa s ním o tom a on s tým súhlasil. Všetkých zhromaždil a povedal, aby sa postavili do radu. Ako tak chodili, prišiel rad na malé novorode- niatko. Cítila som, že bude výnimočný. Chcela som mu preto dať aj netradičné meno. Povedala som, aby mi ho tu nechali. Keď som to dokončila, prišiel rad naňho.Nevedela som sa rozhodnúť. Nakoniec som prišla na meno, ktoré si pamätám z dejepisu. Bolo to meno Johan. Na toto meno som si spomenula preto, že tak sa volal profesor, ktorý nazval kostru predchodcom človeka. O dva mesiace som sa sem dostala znova a z malého Johana bol silný muž, ktorý sám chytil naraz aj sedem mamutov. Bola som na seba pyšná. No vtom sa všetko začalo triasť. Myslela som si, že sa na mňa valí mamut. No nie. Bolo to horšie. Zrazu sa urobila veľka diera, ktorá stiahla aj mňa.A vtom som sa zobudila. Zistila som, že to bol len sen. No chcela by som, aby to bolo skutočnosťou.

M. Pätnická, 6.A

INÁ GALAXIA

Dnes som mal veľmi zlý deň. Dostal som dve päťky a doma som rozbil vázu.
Tak som si hovoril: „Kebyže sa môžem preniesť do inej galaxie.“ Už sa blížilo k večeru a šiel som spať. „Na druhý deň som sa zobudil a pozrel von oknom.“ „Čo to vidím, som v inej galaxii a je presne taká, akú som si predstavoval.Všetci tam boli zvláštni, až na jedného chlapca. Hneď ako som ho zbadal, tak som videl, že by to mohol byť dobrý priateľ. Pristúpil som k nemu: „Čau!“ „Čau,“ odzdravil ma. „Ako sa voláš?“ „Dano, a ty?“ „Tomáš.“
„Takýmto spôsobom sme sa spriatelili.“ „Poď ukážem ti tento svet,“ ponúkol sa mi Dano. „Tak idem.“ „V tejto inej galaxii sa mi veľmi páči!“ „Ale cnie sa mi za rodičmi.“ „Aj mne,“ opovevdá Dano. „Ako sme tak išli, v jednej chvíli Dano zmizol ako víchor.“ „Kdesi, kdesi?“ „Tomáš, Tomáš musíme odtiaľto okamžite zmiznúť!“ „Kam?“ „Do našej galaxie!“ „Aha, no počkaj.“ „Už môžeme ísť!“ „Tak sa chyť tejto čižmy!“ Tá čižma, to bolo prenášadlo alebo čosi podobné. Prenieslo ma to rovno domov do postele.
Ale potom som zistil, že to bol jeden trochu neobyčajný sen.

T. Jamrich, 6. A

HRA S MIMOZEMŠŤANOM

V jeden krásny slnečný deň som hral s chalanmi futbal. Práve som dal gól a vtom zrazu pristála raketa na trávniku.
Zrazu som zbadal nejakú raketu a vtom odtiaľ vyšiel mimozemšťan v kozmickom obleku. Rýchlo sme utekali, lebo sme nevedeli, čo zač to je, ale on nás dobehol tak rýchlo, že sme nestačili utiecť. Utekal tak rýchlo, ako keby mal na nohách tryskáče. Keď nás dobehol, povedal: „ Nemusíte sa ma báť. Ja som mierumilovný človek.“ Ja som mu odpovedal: „Odkiaľ ti to mám veriť, keď máš 4 ruky a hlavu ako kyklop.“ „Uvidíš, že ti neublížim. Poď si zahrať futbal,“ povedal mimozemšťan. Tak sme si išli zahrať, ale vtom nás našiel jeden ujo s mimozemšťanom hrať futbal. Začal kričať ako bláznivý : „ Pomóc, je tu mimozemšťan!“ Ujo utekal zavolať reportérov, možno aj Jána Tribulu, že tu je mimozemšťan. My sme sa zatiaľ skryli. Prišli reportéri a nikoho nenašli. Mimozemšťan, žiaľ, musel opustiť túto našu planétu.
Odvtedy, čo ujo zbadal mimozemšťana, ošedivel, verí na nich, no nikto mu neverí.

Patrik Moravčík, 6.A

DARA V PARKU MIMOZEMAŠŤANOV

,,Ach, nikto ma tu nemá rád!“ hovorila si
16-ročná Dara. ,, Asi utečiem.“ Ako si Dara zaumienila, tak aj urobila. Vytiahla auto z garáže a rozhodla sa, že zájde do parku zvaného , Park mimozemšťanov. Lenčo vošla do planéty mimozemšťanov, zbadala tam reštauráciu. Prišiel k nej ošúchaný kuchár a predložil pred ňu špinavú žemľu a pohár smradľavého džúsu. ,,Fúúúj!“ povedala Dara , ,,takéto hnusoby?“ Veď som si ešte ani nevybrala a a...“ďalej sa už nedostala, lebo kuchár ju zahriakol: ,,Keď sa ti nepáči, navar si sama a nemysli si, že ti tu budú lichotiť nejakí mimozemšťania. Toto celé je podvod a spravil som to preto, aby išli kšefty... Dara si len vzdychla a odišla. Vtom zbadala ufo, ako z neho vyšli dvaja mimozemšťania a trhali rastliny. ,,Aké čudné, “ pomyslela si zvedavá Dara, ,,čo keby som sa išla pozrieť, čo tí mimozemšťania v ufe majú“. Keď Dara vošla do ufa, videla tam rôzne prístroje a laboratória, no vtom počula mimozemšťanov: ,,Tu byť tie vzorky“. ,, Ale veď ja im rozumiem, ale predsa, jááj, oni sa dorozumievajú pomocou myšlienok“ povedala si Dara.
Mimozemšťania sa blížili a Dara nevedela, kam sa skryť! Nuž sa skryla v najbližšej skrinke, ale vtom si kýchla. Dvaja pozemšťania z inej planéty to začuli aj prehľadali celé ufo, až kým Daru nenašli: ,,Aha, tu byť pekná potvorka“ ,,Ja vám dám potvorku,“ povedala Dara nahlas. Zúbok 21,tak sa volal mimozemšťan, povedal Zúbkovi 2: ,,Toto vydávať nejaké čudné zvuky“ ,,Och, nie!“ povedala si Dara v duchu, ale veď sa hovorí, že matematika je univerzálny jazyk. Tak napísala: 5+5=10, 1+1=2. ,,Čo to byť za haky-baky?“ opýtal sa prvý. ,,Ja nevedieť, “ odvetil druhý ,,ale je nebezpečná“. Nakoniec sa zhodli, že Daru zavrú do klietky. Aj tak urobili. Dara robila, čo mohla, len aby jej mimozemšťania porozumeli. Ale nič. Nakoniec sa dostala z klietky a spomenula si, že jedlo je univerzálny jazyk. A tak naša milá Dara začala robiť guláš. Dvaja mimozemšťania sa rozprávali a vtom uvideli Darinu lahôdku. Ochutnali ju a zrazu Dara pochopila princíp ich reči. Nakoniec sa mimozemšťania s Darou skamarátili a dokonca si od nej vypýtali aj recept. Potom sa Dara vrátila domov.

M. Bulková, 6.A

Bájky už stáročia oslovujú celé generácie ľudí. Patria medzi obľúbené učivo. Prinášajú vtip, hravý príbeh a hlavne morálne ponaučenie, ktoré dnešné deti potrebujú ako soľ. Mojich šiestakov bájky natoľko oslovili, že ich vytvorili niekoľko. Časť z nich zverejníme na školskej nástenke a časť ponúkame na web. stránke školy. Možno budú poučením aj pre vás.

Žralok a malá ryba

V jeden krásny slnečný morský deň stretol žralok malú rybičku a ihneď ju chcel zjesť.
„Prosím, prosím, pán žralok, som ešte maličká,“ prosila rybička. „Dobre, ale verím, že raz mi moju dobrotu vrátiš,“ žartoval šťatný žralok. O nejaký čas rybári vyhlásili súťaž, kto chytí najväčšieho žraloka. Žralok, ktorý daroval život malej rybičke sa zachytil do rybárskej siete. Keď to malá rybka zbadala, odtrhla so svojimi kamarátkami riasy a poprerezávali sieť. Chytený žralok bol zrazu na slobode. Šťastný žralok sa poďakoval za záchranu a sľúbil všetkým rybkám, že v ich zálive loviť nebude a tak sa aj stalo. Odtvedy žraloka malé rybky nevideli.
Ponaučenie: V núdzi poznáš priateľa.

K. Baroková, 6. A

Páv a zvieratká

V núdzi poznáš priateľa.
Na jednej farme žil páv, ktorý bol veľmi pekný a bol si toho vedomý, a preto bol veľmi namyslený. Raz sa prechádzal po farme a stretol malú sivú a veľmi nenápadnú myšku. Oslovil ju: „ Všimla si si, aký som nádherný, a to moje perie!“. Myška naňho ani nepozrela a išla si po svojom. Aj páv sa išiel ďalej vychvaľovať ostatným zvieratkám, psíkovi Rexovi, kravke Maline, býčkovi Pufkovi i malému žriebätku. Pomaly sa začalo stmievať až nastala hlboká noc.Na farmu vtrhol vlk a ako obeť si vyhliadol páva. Ten zacíti nebez- pečenstvo a dal sa do behu. „ Pomoc, pomoc ,“ kričal. „ Prosím myška, psík, kravka, pomôžte mi!“ Nikto však nepomohol. Vtom si páv spomenul na žriebätko, ktorému sa vysmieval, že je škaredé, ale aj tak zavolal z posledných síl:“Žriebätko, prosím, pomôž mi!“
Žriebätku sa páva uľútostilo a postavilo sa vlkovi do cesty. Ten sa naľakal a ušiel. Keď to namyslený páv uvidel, povedal: „Ďakujem ti, žriebätko za svoj život a odpusť mi, že som sa ti vysmieval, že si mrzké. Mrzí ma to.“ Žriebä veselo zaerdžalo a odbehlo k svojej rodinke. Odvtedy sú páv a žriebä najlepší priatelia.

M. Bulková, 6.A

Pes a zajac

Pes a zajac boli výborní kamaráti. Pes ochraňoval zajaca. Hrávali sa spolu na naháňačky. No skratka, bolo im spolu dobre. Raz oboja zaspali po dobrej opekačke pri pahrebe. Pes bol veľmi unavený a ani si nevšimol, že sa zajac zobudil. Zajac pobehoval, najedol sa, no pes stále spal. A tak si zajac zaumienil, že ho zobudí. „ Čo si bude pospávať a ja sa nemám, s kým hrať!“ Skočil na psa a skríkol: „ Vstávaj, spachtoško!“ Pes sa veľmi preľakol a ako skočil na rovné nohy, nevšimol si, že za ním je ešte horúca pahreba. Stupil do nej a spálil si packy, až od bolesti zavil. Zareval na zajaca: „ Ak ti je život milý, nikdy sa ty ani tvoje deti nepribližujte k psovi, lebo vás naskutku roztrhajú.“ Odvtedy vládne medzi psom a zajacom nepriateľstvo na život a smrť.

Ponaučenie: Z hlúpej roztopaše sa skončí priateľstvo a zanikne dôvera.

M. Englerová, 6. A

Drak a myš

Bol raz jeden drak, ktorý býval v jaskyni a málokto sa tam odvážil prísť. Po dobrom obede ho na nohu pošteklila malá myš. Drak sa nahneval a silno zreval: „ Kto sa opovážil vstúpiť na tento pozemok? “
Myška zapišťala: „To ja, milý pane. Zatúlala som sa sem a neviem kadiaľ von. Ale nezjedzte ma, ešte vám poslúžim,“ pišťala myš.
„No dobre, tak utekaj, kým si to nerozmyslím,“ povedal drak.
Do týchto končatín privanul vietor skupinku supov. Keď prelietali ponad jaskyňu, začuli hlasné chrápanie. To drak tak silno spal.
Supy boli po dlhej ceste vyhladované a keďže ich bolo viac, tak si mysleli, že to určite zvládnu. Keď už boli celkom blízko, drak sa zobudil, no nevedel, čo má robiť. Bol v pasci, až kým ich nezastrašila malá sivá myška. Supy sa zľakli a rýchlo odleteli. Drak sa myške poďakoval a ona mohla pokojne odísť.

Ponaučenie: Aj malí a slabí, pomôžu veľkým a silným.

M. Pätnická, 6.A

Dve myši a jeden šlopec

Jedného krásneho rána sa pán Imriška rozhodol, že si z povaly zoberie stolček. Vyšiel hore, zbadal stolček, trochu si ho poobzeral, či je v poriadku a vtom nechtiac udel do polystyrénu, ktorý bol blízko stolčeka. Zrazu odtiaľ vybehli dve malé myšky. Pána Imrišku hneď napadlo: „Čo ak mi myši prehryzú elektrické káble? Čo ak ostanem bez elektriny?“ Odniesol si stolček dolu a rozhodol sa, že nastaví na myši šlopec. Prešiel krátky okamih a k šlopcu sa rúti prvá myš. Už, už chcela zahrýznuť, akože do orecha, keď sa jej prihovorila druhá myška: „ Nejedz ten orech ! “ „Prečo by som ho nemala jesť?“ Myš jej vysvetlila, že je to pasca. Zo začiatku tomu nechcela veriť, ale potom sa nechala presvedčiť. Na druhý deň prišiel pán Imriška na povalu a bol veľmi smutný, myš sa nechytila, šlopec ho sklamal. Tak dal do šlopca miesto orecha syr. Zopakovalo sa to, čo predchádzajúci deň. Tentokrát sa však pažravá myš nedala presvedčiť a s chuťou zahryzla do voňavého syra. Zrazu šlopec urobil cvak a myšku zabil.

Ponaučenie: Treba počúvať rady druhých.

M. Augustín, 6. A

Jedného dňa sa korytnačka postavila pred zrkadlo a začala sa obdivovať: „ Aké mám krásne oči ! Škoda, že ich kvôli pancieru nie je dobre vidieť.“ O dva dni, keď šla polievať trávu, zjavil sa pred ňou chameleón. Vôbec ho nevidela, lebo sa premenil na farbu trávy, ktorú práve polievala. Po chvíli ho ale zacítila vďaka pancieru a včas sa doň schovala, čo jej zachránilo život a vtedy pochopila, že aj škaredý pancier má svoje čaro a moc. Odvtedy nedá naň dopustiť. Jej krásne oči ju zradili a škaredý pancier zachránil život.

Ponaučenie: Buď spokojný s tým, čo máš.

K. Kováčiková, 6. A

Líška a zajac

Líška nečakane stretla zajaca. „Ahoj, zajac ! Vieš, že kúsok odtiaľto je šťavnatá ďatelinka? Sama som ju koštovala. Prídi večer, vtedy jej najlepšia, plná vlahy.“„Dobre teda, prídem a ďakujem za pozvanie.“ Prišiel večer a líška už striehla v kríkoch na zajaca. Keď už chcela naňho skočiť, zajac sa rozhodol, že pôjde zavolať svoju zajačiu rodinku na túto chutnú hostinu. Cestou stretla srnku. „Odkiaľ a kam ideš?“„Ale, líška ma pozvala na ďatelinu a vyzerá taká chutná, že som si odskočil pre rodinku,“ povedal zajko. „Never líške, líška je falošná, už raz sa pokúsila vyhubiť moju rodinu, ale našťastie sme jej utiekli,“ pove-dala srnka.
Zajac sa za dobrú radu poďakoval a utekal, kade ľahšie. Na šťavnatú ďatelinu ani nepomyslel.

Ponaučenie: Dobrá rada nad zlato.

P. Moravčík, 6. A

Žiaci 7. ročníka, ako prvú slohovú prácu, písali charakteristiku osoby. Veľa prác bolo zaujímavých. Vybrala som tie, ktoré ma najviac oslovili.

Môj tatino (charakteristika)

Tatino je mojím otcom už 13 rokov. Za tento čas, čo sme dosiaľ prežili, som mal možnosť spoznať jeho charakter a vlastnosti. V prvom rade treba spomenúť, že je to čestný človek a nikdy neklame. O tom som sa presvedčil. Rozpráva priamo, stručne a bez okolkov. Keď príde z roboty, vždy si nájde nejakú prácu. Odkedy sme prišli do Podolia, nikdy sa nenudil. Stále je, čo robiť. Svoju prácu odvedie rýchlo a poctivo. Ale nájde si čas aj na nás. Porozpráva sa s nami, alebo sa zahrá -skrátka je priateľský. Je aj prísny. Keď treba, potrestá a nenechá si len tak skákať po hlave. Ak sa mu niečo nepodarí, nenadáva, ale začne znova. Nevzdáva sa. Je uspôsobený na všetko. Hocičo spraviť, vyrobiť, opraviť, mu nerobí problém. A je úžasne vtipný. Na niektorých jeho výrokoch sa smejem dodnes. Zo škôl absolvoval - základnú, strednú a vysokú, kde vyštudoval za konštruktéra a získal titul Inžinier. Záľuby asi žiadne nemá, lebo nemá kedy. Ale rád montuje, alebo si pozrie, prípadne prečíta niečo dobré. Obľúbené jedlo preňho neexistuje -zje všetko, bez rozdielu. A keď mu niečo nechutí, nedáva to najavo. Pre mňa zvláštnym znakom je jeho chôdza: rázna, rezká a bez šúchania papučami po podlahe -podľa toho vždy viem, kto ide: buď tatino, alebo mamina. Tatino je pre mňa vzorom statočnosti, odvahy, sily, čestnosti, ochoty a studnica múdrosti. Mám ho rád a obdivujem ho. Tatino má štíhlu, svalnatú a stredne vysokú postavu(175 cm).Telo drží vzpriamene. Ruky siahajú do polovice dĺžky stehien. Mamina sa smeje, že ich má také od roboty. Chôdza je rázna a krok normálny -taký akurát. Hlava je úmerná telu. Krk je kratší a štíhly. Tvár je súmerná a vystupujú z nej lícne kosti. Líca nie sú výrazné, zato brada je mierne predsunutá, až ostrá. Oči hnedé ako gaštany -sú úprimné a prenikavé. Stred tváre vypĺňa užší, súbežný nos. Ústam s úzkymi perami dominujú pekné biele zuby. Uši majú normálnu veľkosť. Hlavu pokrývajú čierne vlasy. Na oholenej tvári sú dioptrické okuliare. Ruku zdobia digitálne hodinky a manželský prsteň. Oblečené má to, čo mu mamina nachystá.

Matej Bulko, 7.A

Moja mama
(charakteristika)

Je iba pár ľudí, ktorých by som vedela dokonale charakterizovať. Rozhodla som sa pre svoju mamu, pretože práve ju najlepšie poznám.
Je to dobrý človek, má mňa i celú našu rodinu rada, veľmi jej na nás záleží. Kontroluje nám známky, keď ideme na nákupy, najprv nákup nám a ona ide bokom. Má veľa priateľov, rada s nimi chodí na kávičku, alebo ich pozve ku nám domov na návštevu. Je veľmi dobrá kuchárka, jej jedlu neodolá nikto. Okolo seba neznáša žiadny neporiadok. Keď zbadá i tú najmenšiu špinku, hneď ju uprace. Takisto, ako každý človek, si i ona rada odpočinie. Najradšej relaxuje čítaním časopisov alebo pozerá film v televízii. Vie sa i riadne rozčúliť, keď ju ja alebo moja sestra neposlúchame vtedy nás ,,odmení“ vysávaním či umývaním riadu. Dá sa s ňou veľmi dobre porozprávať o našich problémoch, smútku aj radosti. Vždy si nás rada vypočuje.
Má dlhé vlasy, čierne ako uhoľ, ktoré stále nosí vypnuté dohora. Jej oči sú zelené ako tráva, ústa má malé, bledšej rúžovej farby. Nos je dlhý, úzky a špicatý. Na nevýrazných ušiach nosí náušnice rôznych tvarov a farieb. Je nižšej postavy. Keď sedí či stojí, vždy je vystretá. Jej chôdza je elegantná. Najradšej nosí športové oblečenie, ako sú džínsy a tričká. Neobľubuje sukne, ale keď ide na nejakú slávnosť alebo spoločenskú udalosť, ,,navlečie“ sa i do šiat. Pretože je nižšej postavy, na nohách má vždy obuté topánky na vysokom podpätku.
Ale na výzore nezáleží. Hlavné je, aby bol človek dobrý vovnútri. A moja mam je dobrá.

Martina Dudíková, 7.A

Moja priateľka
(Charakteristika )

Moju najlepšiu kamarátku Natáliu veľmi dobre poznám. Natália je štíhlej postavy, ale ona si to o sebe nemyslí, pretože stále rozpráva, že je tučná a musí stoj čo stoj schudnúť. Je strednej výšky a držanie tela je neisté. Chodí rýchlou ráznou chôdzou a to vám garantujem, že by ju ani ten najlepší atlét v chôdzi nepredbehol. Možno som sa to už od nej aj ja naučila. Aj potme by som ju spoznala, lebo má oválnu hlavu, krátky štíhly krk a tvár má na dotyk hladkú a príjemnú. Hlas má neistý a reč nie je celkom zreteľná a niekedy jej nikto nerozumie. Nesmiem však zabudnúť, že je veľmi výrečná. Líca sú plné a vždy do ružovkasta zafarbené. Jej brada je špicatá a nevýrazná. Oči sú menšie, zelenomodrej farby, ale veľmi úprimné. Nos, tak to určite, horenoštek. Ústa zdobia plné pery, na ktorých je každé ráno nanesený lesk. Smiech je určite jej charakteristická črta, pretože sa chichoce do dlaní. Práve teraz nosí strojček, takže o zuboch vám teraz povedať neviem. Uši sú nenápadné, skoro nikdy ich nie je vidieť, lebo sú zakryté dlhšími do postupna ostrihanými hnedými vlasmi. Jej oblečenie je vždy v móde. Tiež si rada oblieka farebné tričká s dlhým rukávom a nejaké rifle.
Povahové vlastnosti- niekedy je melancholická, ale vo všetkom cieľavedomá. Tiež je milá a kamarátska. No najradšej zo všetkého tancuje a počúva hudbu. Tak preto ju mám veľmi rada a nevymenila by som ju za žiadnu inú kamošku. Dokáže ľuďom pomôcť, poradiť a podržať v najhoršom. Za to si ju vážim. Niekedy mi pripadá ako druhá mama aj keď som od nej o mesiac staršia.

Lenka Toráčová 7.A

Úloha matky v rodine si vyžaduje mimoriadnu láskavosť a obetavosť. Takou matkou je aj moja mama. Napriek tomu, že sa stretávame každý deň, vždy je to vidno na jej tmavej tvári. Šťastím žiaria hnedé oči a pery úsmev zdobí. Keď má problém, nevraví nič, hnev potláča, aby nevybuchla ako sopka. No sú chvíle, že má veľa starostí a vtedy je zahĺbená do seba, niet s ňou reč. Je príjemná a usmievavá pri komunikácii s ľuďmi .Jej dobrota a sebaobetavosť sú prirodzené. Tieto vlastnosti sú šťastím pre ňu, ale hlavne pre nás, jej deti. V jej prítomnosti pociťujem zvláštny pokoj. Má super postavu a kratšie čierne vlasy, ktoré dopĺňajú hnedé oči. Najradšej nosí modré rifle s nejakým bledým svetríkom.
Moja mama je super! Pre mňa ten najväčší poklad.

Ľuboš Marák, 7.A

Karikatúra

Jedného krásneho dňa som sa vybral na ranné nákupy do tunajších potravín. Bol December a na cestách bolo asi pol metra snehu, ortuť teplomera nebolo vôbec vidieť, pretože zamrzla na jeho dne. Nikomu sa nechcelo ani nos vystrčiť z domu, len ja, zabalený do dvoch búnd, som si vykračoval, nie, brodil som sa po Malostranskej ulici smerom k potravinám.
„Bola by to celkom príjemná cesta, nebyť tých prírodných prekážok“ pomyslel som si. Ihneď som zistil, ako veľmi som sa mýlil. Ani nie po troch krokoch ma niečo chytilo za nohu. Takmer som zamdlel od strachu. S vypätím posledných síl som sa pozrel dolu. To, čo som uvidel, bolo ešte horšie, ako som si vedel predstaviť. Zo snehu na mňa pozerali dve veľké čierne oči. Boli zasadené do hlavy, ktorá mi vzrastom aj farbou pripomínala obrovský zelený melón. V tom sa tomu otvorili ústa a prehovorili tieto slová.
„A čí si ty?“ hneď som pochopil, že to nie je žiadne monštrum, ale návštevník jednej nemenovanej krčmy. Bol v takom stave, že nebol schopný dotackať sa domov.
No to ešte nebol koniec môjho strašného výletu. Uvažoval som, čo s tým pánom urobím, keď sa spoza rohu vyrútila stará žena s tĺčikom na mäso v ruke. Znova mnou preletela vlna strachu znásobená jej hrôzostrašným výzorom. Chcel som sa dať na útek, ale nohy mi primrzli k zemi, taká tam bola zima. Nuž nezostávalo mi nič iné, ako dúfať v šťastný koniec.
Ten aj nastal, ale len pre mňa. Keď tá žena pribehla bližšie, začul som ako kričí:
„Ty ožran jeden, to bol ale nápad teba si vziať za muža“. V tom som pochopil, že mne nehrozí žiadne nebezpečenstvo. No muž, ktorý ležal vedľa mňa sa svižne postavil a začal bežať čo najďalej od prichádzajúcej manželky. Síce nedokázal udržať priamy smer, ale stále bežal rýchlejšie ako jeho prenasledovateľka. Hoc tá mala pneumatík dosť aj pre autobus. Bolo by sa mu aj podarilo utiecť, nebyť toho stĺpu , ktorý sa mu odmietol uhnúť z cesty.
Rád ba som sa pozrel na koniec toho šťastného manželského príbehu, no odmrzli mi nohy a ja som nechcel riskovať, že znova primrznú, a tak som sa pohol ďalej. Domov som dorazil v poriadnu, len nákup primrzol k sebe. Ale aj tak to bol krásny deň.

Juraj Marák 9.A

Vianočný pozdrav

Viete, čo čítame v detských očiach,
keď sa blížia Vianoce?
Možno sa aj Vám objaví dávny obraz,
ošúchané topánky spred rokov,
dedov kožuch a túžobné oči,
v ktorých sa niečo neskutočné ligoce...
Aké šťastie hľadáme a čo túžobne čakáme?
Je to len biblické Božie dieťa?
Alebo je to aj naše detstvo radostné,
ktoré sme prežívali, keď otec
rozsvietil vianočný stromček
a láskavé ruky mamy
položili na stôl voňavé milodary...
Ovečky v betleheme sa rozprávkovo kolísali
a šťastie sa dalo krájať,
aj keď ho len skromne predávali.
Aj teraz sa tak možno stane,
ak máte pre šťastie upratané
a lásku v srdci Vaše ruky rozdajú,
ak ich máte na sviatky
radosťou umývané...

Nemusíme mať vysoké konto,
aby nás šťastie navštívilo,
ale dávať len rady niekomu,
je naozaj trochu málo...
A doba je teraz priaznivá,
čo už ľudí všetko nalákalo,
len obchodov na šťastie -
akoby nám stále ubúdalo...
Odveká múdrosť však neustále platí:
lepšie sa rozdáva ako kupuje
a každému sa dobro dvakrát vráti...
Začínam teda želaním,
ktoré by naše city nežne pohládzalo:
„Nech máme oči plné šťastia
a rozdávajme ho bez obavy,
lebo darované šťastie
sa v ľuďoch ešte nikdy nestrácalo...“

PaedDr. Ľubomír Kiko

Vianoce – čas pokoja, mieru i vyznaní. Takéto nádherné práce, plné citov i poďakovaní, vytvorili naši žiaci. Časť z nich zdobí centrálnu nástenku, časť je zverejnená v triedach a časť z nich ponúkame na čítanie i zamys-lenie aj Vám.

Vianočné vyznanie

Pán učiteľ,
som rád, že som Váš žiak preto, lebo ste dobrý učiteľ. Mám Vás v obľube pre Vaše vyjadrovanie, múdrosť, učenie, záhadnosť, čestnosť, otvorenosť a pre Váš prístup k učivu i k žiakom. Veľmi sa teším, že nás učíte. Vaše hodiny dejepisu patria k mojim najobľúbenejším z predmetov. Vždy rád odpovedám alebo píšem písomku a ľutujem, že nie je dlhšia a ťažšia. Kladiete veľmi dobré, zaujímavé a výstižné otázky. Na taký štýl som zvyknutý. Ste najlepší a najvzdelanejší dejepisár, akého poznám. Potešil by som sa, keby bola aj dejepisný krúžok, olympiáda. Prial by som si, aby sme boli častejšie skúšaní -len keby bolo viac času. Mojou túžbou je všeličo sa naučiť a mať minimálne dvojhodinovku dejepisu, ktorý ma veľmi baví a vy ho viete tak dobre vysvetliť. Popri základnom učive hovoríte i množstvo faktov, (rozširujúce učivo) ktoré sú užitočné a sa nám zídu. Svoje hodiny spestrujete aj úžasnými vtipmi a preto je hodina i zábavná. Ste skvelý a veľmi vzácny človek, nie ste iba ,,zaškatuľkovaný škrob“, ktorý si iba odučí a ide preč, ako to niektorí robia, ale i vynikajúci športovec. Je známe, že vediete a hráte stolný tenis i volejbal. Ste jednoducho špička a je zážitok stretnúť Vás. Pôsobíte dojmom pokojného, vyrovnaného človeka, čo je aj pravda. U mňa obdiv k Vám rastie i dobrými vlastnosťami, z ktorých sú najvýraznejšie pracovitosť, poctivosť, dobroprajnosť, otvorenosť, ochota pomáhať a aj Váš vzťah k prírode a zvieratám, čo si veľmi vážim. Hodil by sa Vám prívlastok ,,chodiaca encyklopédia“, ,,studnica múdrosti“. Dokázal by som o Vás písať celé hodiny, ba aj dni a stále by som nevyčerpal námet ani inšpiráciu. Obdivujem Vás a ste mi sympatický.Nebudem Vás menovať, lebo viete, že je to práve o Vás.

Matej Bulko, 7.A

Som rada, že som Vaša dcéra...

Drahá mamina a tatino,
som veľmi rada, že práve vy ste moji rodičia, a že vás mám. Keď si pomyslím, že niekto rodičov nemá, je to smutné.
Pomaly sa blížia Vianoce, ktoré sú symbolom lásky, šťastia , a preto každý človek,, každé dieťa túži byt na Vianoce v kruhu svojej rodiny. Takisto aj ja. Občas sú medzi nami, či už väčšie, alebo menšie nezhody, ktoré počase prejdú. Niekedy sa správam voči vám naozaj zle a myslím, že si to nezaslúžite.
Vy, a len vy, ste mi dali to najcennejšie a to je život a vaša láska. Mám vás oboch veľmi rada.

Radka Mišovicová, 7. A

Vianočné vyznanie

Babička,
som rada, že som tvoja vnučka, že ma v zlom ale aj v dobrom pritúliš pod tvoju strechu. Viem, že nadomnou bdieš ako môj anjelik strážny, ale občas si aj ako čertík – poučuješ ma, čo je správne a čo nie je. Aj keď máš veľa roboty, vždy si na mňa nájdeš čas. I keď si mala v poslednom čase veľa starostí, aj tak si to nedala na sebe vedieť, ale vždy som to zlé v kútiku duše cítila s tebou. Správala si sa, akoby nič, no aj tak som ti to vyčítala z tváre. Vieš, stačí jeden pohľad do tvojej zvráskasvenej tváre a do tvojich milučkých očí a hneď viem, koľká hodina bije. Hneď viem, či je dobre, alebo zle. Aj keď niečo vyvediem, tak si schopná mi to prepáčiť. Si človek, ktorého si veľmi vážim.

Lenka Červeňanská 7.A

Vianočné vyznanie mame

Som rada, že som tvoja dcéra a že práve ty, si moja mama. Mám rada tie chvíle, keď si so mnou, keď sa rozprávame. Si mi najbližšou osobou v živote. Neviem si ho bez teba predstaviť a som šťastná , že ťa mám. Učila si ma robiť prvé kroky, povedať prvé slová. Pomáhaš mi v ťažkých chvíľach a viem, že to je lem čajový odvar oproti tomu, čo ma ešte len čaká, ale viem, že na teba sa budem môcť spoľahnúť aj vtedy.Aj keď si občas lezieme na nervy a hádame sa (mňa to veľmi mrzí). Ale ja ťa mám aj tak veľmi - veľmi rada..

Klaudia Dudíková, 8.A

Výtvarná výchova

Všetky hodiny výtvarnej výchovy na našej škole učí naša výtvarníčka Mgr.Daniela Rosinská. Poskytla i na web stránku našej školy zopár zaujímavých námetov na prácu na hodinách výtvarnej výchovy.

Predmet: výtvarná výchova
Ročník: štvrtý
Námet: Barometer počasia
Technika: maľba
Pomôcky, materiál: temperové farby, štetce, výkres A3
Úloha a výtvarné možnosti:
Výtvarne vnímať farby prírody, naučiť žiakov využívať zobrazovaciu funkciu farby na vyjadrenie predstavy a fantázie pri maľbe postáv.

1. Pracovný postup:

• rozhovor - ročné obdobia, ich stručná charakteristika,
  farby a ich význam - rozdelenie a symbolika farieb, lomené farby
• estetické informácie - ilustrácie z kalendára zachytávajúce ročné obdobia, všímať si symboliku farieb
• výtvarno-technické pokyny pre samostatnú prácu:
  maľba farebného barometra - maľba dvoch postavičiek pána a pani v kontrastnom odlíšení počasia
  pani - oblečená vo farbách pestrých, jasných a teplých
  pán - symbolizuje zlé počasie, lomené farby
  postavy zakomponovať do domčeka. Viesť žiakov k tom, aby zaplnili celú plochu.
  

2. Samostatná práca

• sledovanie individuálnej tvorby
• usmerňovať žiakov pri výbere farieb
• rešpektovať individuálne osobitosti žiaka

3. Hodnotenie

• práce hodnotíme spoločne - pripevníme ich na panel
• žiaci rozprávaním hodnotia, vyjadrujú svoj vlastný názor
• pracovná atmosféra bola tvorivá, v každej práci sa prejavila osobnosť žiaka.

Ukážka prác žiakov k téme Barometer počasia

Tajničky k výtvarnej výchove:

Motivačné hry na hodinách výtvarnej výchovy:
Ročník: ôsmy
Téma: Slovenské moderné umenie

1. Druh výtvarnej techniky s používaním farby
2. Základný výtvarnovýrazový prostriedok
3. Tvrdý papier (obalový) používaný v grafike
4. Farby vyvolávajúce pocit tepla voláme
5. Prístroj v grafike na odtláčanie výtvarnej predlohy
6. Zmiešaním červenej a žltej farby vzniká farba
7. Názov farby, ktorú používame na zosvetlenie alebo lomenie farby
8. Ručne tkaný koberec
9. Farba vyvolávajúca pocit chladu
10. Technika, ktorú požívali kubisti pri tvorbe svojich obrazov
11. Modelovací materiál

Tajnička: Meno maliara - zakladateľa slovenského moderného umenia

Téma: Európske moderné umenie

1. Najčastejšie používaný výtvarný materiál na hodinách výtvarnej výchovy
2. Nástroj na rytie pri grafických technikách
3. Krstné meno maliara Majerníka
4. Odvodená farba vzniknutá zmiešaním žltej a červenej
5. Biely pomocný materiál v sochárstve
6. Skupina sôch vyjadrujúca určitú myšlienku
7. Výtvarná technika, ktorú používame na Vv -  prvýkrát ju použili kubisti

Riešenie tajničky: Svoj odpor k vojne zakladateľ kubizmu ......................................vyjadril v obraze Guernica

1. Základný výtvarnovýrazový prostriedok v sochárstve
2. Obraz nakreslený čiarami
3. Zakladateľ impresionizmu a autor obrazu  " Impresia"
4. Maliar baletiek a tanečníc na parížskych bulvároch
5. Impresionistický sochár
6. Maliar žijúci na ostrove Tahiti
7. Ďalší výtvarnovýrazový prostriedok sochárstva

Riešenie tajničky: Maliar Vincet ....................... namaľoval známy obraz Slnečnice.

Tvorivé hry
Téma: základné výtvarnovýrazové prostriedky
Ročník: piaty

Nájdi tri základné výtvarnovyjadrovacie prostriedky:
a)
b)
c)

Čiaru poznáme:
a)
b)
c)

Druhy sochárskej tvorby
Základný výtvarnovýrazový prostriedok sochárstva
a)
b)
c)
d)
e)

Tvorivé a motivačné hry môžeme využívať pri:
úvodnej motivácii
poznávaní výtvarnovýrazových prostriedkoch
porovnávaní a poznávaní druhov súčasného a historického umenia

Kalendár prírody na palete

Máme to šťastie, že žijeme v podnebnom pásme, kde sa striedajú štyri ročné obdobia. Sme bohatší o farebné premeny, ktoré sa dejú počas jari, leta, jesene, zimy. Farebný kalendár môžeme poskladať zo štyroch alebo dvanástich farieb.

NÁMETY

• prírodné farebné vzorkovníky - zelené, žlté, hnedé odtiene listov, tráv, okvetných lístkov
• narodenie a stárnutie listu od jari do jesene - zapúšťanie tónov zelenej farby od svetlej po tmavú do štyroch políčok
• tupovanie podľa šablóny - premena listov počas roka - javorový list
• monotýpia listu od žltozelenej až po hnedú
• premena slnka "ako svieti na jar, v lete, na jeseň, v zime"
  

žiaci maľujú zo stredu výkresu do štyroch polí, v ktorých sa farebnosť mení tak, aby bola charakteristická pre určité ročné obdobie

• parádivý motýľ v kukle - šije rôzne krídla, pre každý jarný a letný mesiac
• rozprávkové portréty ročných období - snehová kráľovná
• ilustrácia rozprávky " O dvanástich mesiačikoch "
• listy kalendára

farebné kompozície jednotlivých mesiacov možno oživiť charakteristickým detailom - jarné mesiace - klíčiaca rastlinka, dážď, leto - jahoda, klas, lopta, zima - stopy, snehová vločka

Na záver jedna hra:
V predstave sa skúste preniesť do svojej triedy a vybrať medzi podobami detí podľa ich oblečenia a správania dvanásť portrétov - dvanásť mesiacov.

Ľudské ruky ako podnet k výtvarnému zamysleniu

"Ruky sú zložitým útvarom, sú deltou, v ktorej sa stretáva život prichádzajúci z diaľky, život, ktorý má vyústiť v mohutný prúd činov."
(Anatómia pro výtvarníky - Josefa Zrzavého, str. 206, vydavateľstvo Avicenun, Praha 1977)

Ruky sú symbolom mnohostrannej ľudskej činnosti, vynaliezavosti, ale aj ničivej sily.

NÁMETY

• gestá neistoty, prosby, upozornenia (ukážka)

• ruka lakomca, čarodejníka
• v ruke držím - pohár, ceruzu, ihlu, jabĺčko, lyžicu, nožnice, hrebeň,........formou koláže doplniť predmety do ruky (vystrihnúť z časopisov)
• premena ruky v určité " dejisko " neumytá ruka pod mikroskopom - bludisko bacilov
• dve ruky - pretvoriť na letiaceho vtáka; strom, ktorý chráni hniezda vtákov, päťhlavý drak
• odtláčanie rúk doplnené obrázkami z časopisov - ruky záhradníka - buduje záhrady, parky, ochraňuje zeleň, ruky technika, inžiniera - konštruuje autá, lode, technické prístroje
  

Matematika

Teória grafov

Úvod

Mnohí učitelia matematiky v 9.ročníku často vzdychajú, že nevedia, čo robiť s deviatakmi po prijímacích pohovoroch na stredné školy, veď do konca šk.roka ostáva ešte mesiac a pol a deti mali k prijímacím pohovorom učivo matematiky zopakované. Ďalšie opakovanie k záverečným alebo štvrťročným prácam pre deti nie je vôbec zaujímavé.

A práve tu sa dáva učiteľom priestor na výber netradičných foriem vyučovania a výber rozširujúcich učív, ktoré ukážu deťom, že matematika nie je len riešenie rovníc, sústav, slovných úloh atď., ale poskytuje veľa možností riešiť reálne životné situácie pomocou vhodných matematických foriem a pritom môže byť riešenie takýchto úloh pre deti zábavné, zaujímavé, netradičné.

Podelím sa preto s čitateľmi našej školskej www stránky o skúsenosti s vyučovaním jednej takejto časti matematiky – TEÓRIE GRAFOV. Rozpracovala som túto časť matematiky priamo do jednotlivých vyučovacích hodín, pričom som sa opierala o úlohy v existujúcej učebnici Matematika pre 9.ročník ZŠ – 2.časť, autori Ondrej Šedivý a kol. a útlu, ale výbornú knižôčku Petra Tótha – Teória grafov v úlohách pre základné školy.

1.vyučovacia hodina

Téma: Graf, druhy grafu, vrcholy grafu, hrany grafu
Cieľ: Vytvoriť pojmy, o ktoré sa v teórii grafov budeme opierať.

Pomôcky: fixy, izolepa, papiere – pre každú skupinu 4, namnožené a rozstrihané zadania úloh, učebnica, farebné guličky alebo písmenká alebo kartičky s číslami na náhodné rozdelenie detí do skupín
Metódy: práca v skupinách, vysvetlenie pojmov učiteľom, samostatné riešenie úloh žiakmi na overenie pochopenia pojmov hrana, stupeň vrcholu

Postup:

1. Riešenie prvých úloh bez poznania pojmov – práca v skupinách

Deti náhodne rozdelím do skupín po 4 (ťahajú si z mieška farebné guličky, alebo písmenká, kartičky s číslami a pod.) Rozdám každej skupine prvú úlohu, fixu, papier. Skupinu inštruujem, že riešenia nerobia do svojich zošitov (len ak potrebujú), ale spoločne riešia na papier.

1.úloha:

Na obr. je nakreslená mapa časť mesta. Na mape sú brehy riečok označené A, B, C, D, E a ostrovy F a G. Čiary predstavujú mosty. Prekreslite mapu do jednoduchšieho obrázka a zistite z neho, koľko najmenej mostov treba prejsť, ak sa chceme dostať z A do D, z F do C, z B do E.

2.úloha:

Koľko slovenských slov je možné vytvoriť spájaním dvoch zo slabík: chod, po, stup, po. Skús slová nielen skladať, ale aj vhodne znázorňovať.

3.úloha:

Je daná množina čísel M={1, 2, 3, 4, 5, 6}. Znázorni grafom vzťah (reláciu), že číslo x je deliteľné číslom y. Ktoré číslo z množiny M má najviac deliteľov? Ktoré číslo z množiny M delí najviac čísel?

4.úloha:

Na tanečný večierok prišli spolu tri dievčatá: Andrea, Beáta, Cilka a traja chlapci: Karol, Laco a Martin. Zakreslite do grafu, že Andrea chce tancovať s Karolom a Lacom, Beáta len s Karolom, Cilka len s Martinom, Karol s Andreou a Cilkou, Laco len s Beátou, a Martin aj Beátou aj s Cilkou. Vedeli by ste ich popáriť tak, aby v páre chceli obaja so sebou tancovať?

Kým deti pracujú, postupne lepím na tabuľu ich riešenia a hodnotím ich (známkou, hviezdičkou, plusom a pod.) Ak sú deti pomalé, stačí im rozdať tri úlohy. Spoločne úlohy vyhodnotíme a oceníme skupinu, ktorá riešila najlepšie (stačí potleskom, podaním ruky, sladkosťou, pochvalou, netreba za každú cenu známkovať.)

2. Vysvetlenie pojmov

Deti navádzam otázkami, aby povedali, čo sa dá zakresľovať grafmi a definovali pojem graf. Takisto ich upozorním na to, že v úlohe 2, 3, 4 je lepšie použiť spojnice orientované (so šípkou). Deti si zapíšu do zošitov pojmy:

• Graf – znázornenie vzťahov, vlastností, relácií medzi dvojicou objektov (graf priateľstva, graf ciest medzi mestami,
  graf deliteľnosti, ...)
  
  Graf obsahuje:
• vrcholy grafu – body v rovine
• hrany grafu – spojnice vrcholov
• stupeň vrcholu – počet hrán, ktoré začínajú alebo končia v tomto vrchole
  
  Graf môže byť:
• neorientovaný - hrany nie sú orientované (úloha 1, alebo uč.87)
  
• orientovaný – hrany označené šípkou, je dôležité, ktorý prvok je prvý a ktorý druhý (úlohy 2, 3, 4, alebo uč.87)

3. Spoločné riešenie úloh

Vrátime sa k úlohám 1 – 4 (na tabuli môže ostať visieť len najlepšie riešenie z každej úlohy) a spoločne určujeme počet vrcholov, počet hrán, stupne vrcholov v jednotlivých grafoch.

4. Samostatná práca

Deti riešia do svojich zošitov úlohu uč.88/4. V úlohe si zapisujú stupne vrcholov, spravia ich súčet a zistia počet hrán. Overia tvrdenia v učebnici. Spoločne skontrolujeme riešenia detí.

5. Zápis overených tvrdení do zošitov

• Súčet stupňov vrcholov v každom grafe je vždy párny.
• Súčet stupňov vrcholov je rovný dvojnásobku počtu hrán.
• Počet vrcholov s nepárnym stupňom je v každom grafe párny.

Na základe týchto faktov žiaci naštudujú a snažia sa porozumieť príkladu 88/2.
Je možné dať domácu úlohu, napr. 88/3, 87/1.

2. vyučovacia hodina

Téma: Eulerovské grafy
Cieľ: Vedieť určiť, kedy sa dá graf nakresliť jedným ťahom.

Pomôcky: fixy, izolepa, papiere – pre každú skupinu 4, namnožené a rozstrihané zadania úloh, učebnica, farebné guličky alebo písmenká alebo kartičky s číslami na náhodné rozdelenie detí do skupín
Metódy: samostatná práca, heuristická metóda pri vysvetlení faktu, kedy sa dá graf nakresliť jedným ťahom

Postup:

1. Zopakovanie pojmov z predchádzajúcej hodiny

Frontálne zopakovanie pojmov graf, druhy grafov, vrchol, hrana, stupeň grafu.
Ústne spolu vyriešime úlohu uč.92/2.

Každý samostatne rieši úlohu uč.92/2 – upozorním žiakov, že v grafe je chyba, preto nech si žiaci nakreslia iba čísla 2, 5, 10, 15, 20, 25, 100 a sami spravia hrany od deliteľa k deliteľovi. Potom nech písomne určia stupne vrcholov a odpovedia na otázky a), b), c).

2. Problém siedmich mostov mesta Kráľovec – z histórie teórie grafov

Deťom porozprávam o žartovnej úlohe, ktorá bola jedným z impulzov vzniku teórie grafov.

V 18.storočí ležalo mesto Kráľovec na dvoch brehoch ( A, B) a dvoch ostrovoch ( C, D) rieky Pregel. Jednotlivé časti mesta boli pospájané siedmimi mostami ( 1, 2, 3...7) tak ako je to na obrázku. Ktosi vymyslel žartovnú úlohu prejsť mestom tak, aby sa použil každý zo siedmich mostov práve raz. Nikomu sa takúto obchôdzku nepodarilo spraviť. Až švajčiarsky matematik Leonard Euler dokázal, že úloha o siedmich mostoch mesta Kráľovca nie je riešiteľná. Úlohu riešil tak, že časti mesta nahradil vrcholmi grafu a mosty boli hranami grafu. Potom skúšal nakresliť graf jedným ťahom, čo je to isté ako prejsť pri obchôdzke každým mostom práve raz. Na jeho počesť sa grafy, ktoré vieme nakresliť jedným ťahom, nazývajú eulerovské grafy.

Pri rozprávaní kreslím na tabuľu mesto Kráľovec i abstrakciu, ktorú urobil Euler takto:

3. Kreslenie grafov jedným ťahom

Vyzvem deti, či niekto nevie nakresliť nejaký obrázok jedným ťahom (spravidla deti ovládajú kreslenie domčeka.)

Určíme aj v tomto obrázku stupne vrcholov. Potom siahneme ku grafom z učebnice 89/5. Nechám deti, aby sami skúšali, ktorý graf dokážu nakresliť jedným ťahom. Prvý hotový kreslí na tabuľu. Potom spolu určíme stupne vrcholov.

Takto nám na tabuli vznikne už 6 grafov so stupňami vrcholov. Otázkami navádzam deti, aby sami prišli k poznatku, že keď do vrcholu prídem, musím z neho i vyjsť (s výnimkou začiatočného a koncového vrcholu), preto stupne vrcholov by mali byť párne čísla. Jedine začiatočný a koncový vrchol môžu mať nepárne stupne, ak končím s kreslením v inom vrchole ako začínam. Snažím sa, aby tento poznatok objavili deti sami porovnávaním grafov na tabuli. Navádzam ich, aby zodpovedali na otázku, prečo úloha siedmich mostov Kráľovca je neriešiteľná.

4. Zápis pojmov do zošitov

Ku každému pojmu treba nakresliť obrázok.

5. Samostatné riešenie úlohy na eulerovské grafy

Vo zvyšku hodiny žiaci samostatne riešia úlohu z uč. 92/3.

Je možné dať jednoduchú domácu úlohu typu: Nachystaj pre svojho spolužiaka na papier 3 grafy – jeden taký, aby sa nedal nakresliť jedným ťahom, jeden eulerovský graf s otvoreným eulerovským ťahom a jeden eulerovský graf s uzavretým eulerovským ťahom.

3. vyučovacia hodina

Téma: Eulerovské grafy
Cieľ: Zdokonalenie sa v riešení úloh na hľadanie jedného ťahu.

Pomôcky: fixy, izolepa, papiere – pre každú skupinu 4, namnožené a rozstrihané zadania úloh, učebnica, farebné guličky alebo písmenká alebo kartičky s číslami na náhodné rozdelenie detí do skupín
Metódy: skupinová práca

Postup:

1. Zopakovanie pojmov z predchádzajúcej hodiny

Frontálne zopakovanie pojmov ťah v grafe, eulerovský ťah v grafe, uzavretý eulerovský ťah, otvorený eulerovský ťah – vzťah k stupňom vrcholov, eulerovský graf.

2. Práca na domácej úlohe

Deti si v laviciach vymenia pripravené domáce úlohy z predchádzajúcej hodiny (mali nachystať spolužiakom 3 grafy, aby bol medzi nimi ej eulerovský graf s uzavretým ťahom, aj eulerovský graf s otvoreným ťahom, aj graf, ktorý nie je eulerovský). Vzájomne si úlohy vyriešia (možno úlohy zozberať a rozdať náhodne).

3. Skupinová práca

Deti náhodne rozdelím do skupín (viď 1.hodina), prípadne ponechám rozdelenie ako bolo. Rozdám naraz štyri úlohy každej skupine, fixy, papiere. Inštruujem deti, že pracujeme nielen správne, ale aj rýchlo, preto by si v skupine mali prácu rozdeliť.

1.úloha:
Obrazová galéria, ktorej plánik je na obrázku, sa skladá z chodby a šiestich miestností. Dá sa uvedená obrazová galéria prejsť tak, aby sme postupne prešli všetkými jej dverami, a to každými práve raz?

V cirkusovej aréne sa chystá povrazolezec prejsť po lanách, ktoré sú na niektorých miestach upevnené na stĺpikoch (viď obr.) Povrazolezec chce prejsť každým lanom práve raz. Dá sa to? Ak áno, akú trasu by si mal zvoliť?

3.úloha:

Koľko slovenských slov môžeme dostať spájaním dvoch z nasledujúcich slabík: po, chod, roz, voz, vý, ník, vod, zá, pod, raz, klad? Vytvor orientovaný graf a počet slov dostaneš ako počet hrán grafu.

4.úloha:

Ktoré z pravidelných n-uholníkov so všetkými uhlopriečkami možno nakresliť jedným ťahom? Existuje nejaká pravidelnosť v počte vrcholov a možnosti nakresliť graf jedným ťahom?

Postupujem podobne ako na 1. hodine. Kým deti pracujú, postupne lepím na tabuľu ich riešenia a hodnotím ich (známkou, hviezdičkou, plusom a pod.) Spoločne úlohy vyhodnotíme a oceníme skupinu, ktorá riešila najlepšie a najrýchlejšie. Otázkami navediem deti nato, že tri úlohy boli na hľadanie eulerovských grafov a jedna úloha (3.) sa vymykala z tohto rámca.

4. vyučovacia hodina

Téma: Hamiltonovský graf, hamiltonovská kružnica
Cieľ: Naučiť riešiť efektívne pomocou teórie grafov úlohy typu: Problém obchodného cestujúceho

Pomôcky: fixy, izolepa, papiere – pre každú skupinu 4, namnožené a rozstrihané zadania úloh, učebnica, farebné guličky alebo písmenká alebo kartičky s číslami na náhodné rozdelenie detí do skupín
Metódy: samostatná práca, práca s učebnicou, heuristická metóda pri vysvetlení nových pojmov, skupinová práca

Postup:

1. Historický úvod

Porozprávam deťom o probléme cesty okolo sveta, ktorý nastolil v r.1859 írsky matematik sir Wiliam Rowan Hamilton.

Riešil úlohu s pravidelným dvanásťstenom, kde každému jeho vrcholu priradil meno nejakej slávnej metropoly a pokúšal sa nájsť takú cestu, aby každým mestom (vrcholom) prešiel práve raz a vrátil sa do mesta, z ktorého vychádzal.

Ukážem deťom, ako vyzerá pravidelný dvanásťsten (model, obrázok v učebnici,...) Prekreslím teleso do roviny na tabuľu, žiaci si ho nakreslia do zošitov. Vyzvem ich, aby vyriešili úlohu miesto sira Hamiltona. Prvého riešiteľa odmením. Po vyriešení im oznámim, že práve dokázali nájsť v grafe hamiltonovskú kružnicu.

2. Základné pojmy

Vysvetlím deťom základné pojmy, spravia si zápis do zošita:

Cesta v grafe – taký sled v grafe, ktorý obsahuje každý vrchol najviac raz.
Hamiltonovská cesta v grafe – taký sled v grafe, kde sa prejde každým vrcholom grafu práve raz, cesta obsahuje všetky vrcholy grafu, ale nemusí obsahovať všetky hrany grafu
Hamiltonovská kružnica v grafe – taká hamiltonovská cesta, ktorá začína a končí v rovnakom vrchole
Hamiltonovský graf (hamiltonián) – graf, ktorý má hamiltonovskú kružnicu.

3. Práca s učebnicou

Deti riešia samostatne úlohy z učebnice (90/7, 90/8). Riešenia si nakoniec spoločne ukážeme.

4. Práca v skupinách

1.úloha:

Rozsaďte okolo táborového ohňa turistov z rôznych štátov sveta (Angličan, Poliak, Slovák, Čech, Rus, Maďar, Nemec) tak, aby sa susedia mohli dohovoriť. Nech Slovák vie česky, nemecky, rusky a maďarsky, Čech sa dohovorí po slovensky a nemecky, Angličan ovláda ruštinu, Poliak vie nemecky, anglicky a rusky, Nemec hovorí po anglicky a rusky, Maďar sa dohovorí rusky.

2.úloha:

Siedmi trpaslíci z rozprávky o Snehulienke sa vracajú domov rozhnevaní. Trpaslík Vedko sa pohádal s Kýblikom, Šťastkom a Hapčím, trpaslík Plaško sa pohádal s Kýblikom, Dudrošom a Spachtošom, trpaslík Dudroš so Spachtošom a Hapčím a napokon trpaslík Šťastko tiež s Hapčím. Tí, ktorí sa pohádali, nechcú sedieť vedľa seba. Naproti tomu chcú vedľa seba sedieť Plaško a Hapčí a Kýblik s Dudrošom. Je v tejto situácii možné, aby si sadli všetci okolo jedného stola?

V prípade potreby žiakom poradím, aby si spravili ku grafu rozhnevaných aj doplnkový graf tých, čo sa nehnevajú. Prezrieme si riešenie skupín, vyhodnotím správne riešenia.

5. vyučovacia hodina

Téma: Optimalizačné úlohy – hľadanie minimálnej kostry, minimálnej cesty a minimálnej hamiltonovskej kružnice
Cieľ: Priviesť deti k významu teórie grafov pre prax prostredníctvom optimalizačných úloh

Pomôcky: tabuľa, zošity, učebnica
Metódy: samostatná práca, heuristická metóda pri vysvetlení nových pojmov, problémové úlohy

Postup:

1. Historický úvod

Porozprávam sa s deťmi o tom, že doteraz sme riešili úlohy, ktoré majú skôr historický alebo zábavný charakter. Teória grafov je však oblasťou matematiky, ktorá má čo povedať aj dnešnému ekonomicky uvažujúcemu svetu, pretože pomocou znalostí tejto oblasti matematiky vieme riešiť ekonomické optimalizačné úlohy typu: urči najkratšiu cestu medzi dvoma miestami, urči najlacnejšiu prepravu medzi dvoma miestami, urči najrýchlejšiu cestu a pod. V týchto úlohách pracujeme s ohodnotenými grafmi (hrany sú ohodnotené číslami predstavujúcimi napr. vzdialenosť miest, čas prepravy, cenu prepravy medzi mestami a pod.) Jedna z historicky prvých typov úloh bola úloha čínskeho poštára, ktorú navrhol a riešil čínsky matematik Kwan v r. 1962. V úlohe mal prejsť poštár všetky ulice svojho obvodu len raz, rozniesť všetku poštu a vrátiť sa späť. Typickou úlohou s ohodnotenými grafmi je aj problém obchodného cestujúceho, ktorý má navštíviť niekoľko miest, každé práve raz, ale musí precestovať čo najmenej (v zmysle dĺžky, času alebo nákladov).

2. Základné pojmy

Vysvetlím deťom základné pojmy, spravia si zápis do zošita:

Typy optimalizačných úloh:

• úlohy na hľadanie minimálnej kostry
• úlohy na hľadanie minimálnej cesty
• úlohy na hľadanie minimálnej hamiltonovskej kružnice

Ohodnotený graf – graf, v ktorom majú hrany priradené čísla (napr. vzdialenosť dvoch miest a pod.)
Kostra grafu – taký podgraf v grafe, ktorý obsahuje všetky vrcholy grafu a neobsahuje žiadnu kružnicu

3. Samostatná práca – riešenie problému – hľadanie minimálnej kostry

Zadám deťom úlohu na hľadanie minimálnej kostry bez toho, aby som im pomáhala pri riešení. Úlohy zadám slovne, graf nakreslím na tabuľu. Nechám ich chvíľu potrápiť sa.

Znenie úlohy: Na obr. Je cestná sieť rozvojovej africkej krajiny. Vrcholy sú mestá, hrany cesty a čísla sú vzdialenosti miest v km. Cesty sú zatiaľ prašné. Treba ich vyasfaltovať. Aký najmenší počet km treba vyasfaltovať, aby sa dalo medzi ľubovoľnými dvoma mestami prejsť po asfaltovej ceste? (Na obr. Je už úloha vyriešená, pri zadaní kreslím jednou farbou, žiaci majú kostru nájsť sami.)

Potom vysvetlím deťom, že v úlohe išlo o hľadanie minimálnej kostry a ukážem dva spôsoby, ako sa takéto úlohy riešia:
1. vyberáme hrany s najmenšou hodnotou tak, aby nevznikla kružnica, až kým nie sú spojené všetky vrcholy grafu
2. vynechávame (na tabuli zotieram) z grafu najväčšie hodnoty dotiaľ, kým je ešte graf súvislý a nevznikne kostra grafu.

4. Spoločná práca – hľadanie minimálnej cesty

Teraz znenie úlohy pozmením:
Stále ide o tú istú africkú krajinu. Chceme sa dostať z mesta A do mesta G po čo najkratšej ceste. Môžeme použiť všetky cesty – asfaltové aj prašné. Kade treba ísť?

Ukážem deťom spôsob riešenia pomocou rozhodovacieho grafu (stromu logických možností). Jednu vetvu začnem ja, potom vyvolávam žiakov. Ukážeme si, že nemusíme robiť úplný strom pokiaľ sme v nejakej vetve natrafili na najkratšiu cestu a jasne vidíme, že ostatné sú dlhšie, nezaoberáme sa nimi. Tu je však kompletné riešenie:

Siahneme po uč. matematiky, kde je pomerne jednoduchý príklad 91/9. Nechám deti úlohu riešiť samé pomocou stromu logických možností. Upozorním deti na to, že sa musím vrátiť do východzieho bodu a každým mestom práve raz prejsť. Mali by prísť na to, že v úlohe sa dajú nájsť len dve možné cesty, pričom jedna z nich je po sčítaní km kratšia.

6. vyučovacia hodina

Téma: Optimalizačné úlohy
Cieľ: Priviesť deti k významu teórie grafov pre prax prostredníctvom optimalizačných úloh

Pomôcky: fixy, izolepa, papiere – pre každú skupinu 4, namnožené a rozstrihané zadania úloh, učebnica, farebné guličky alebo písmenká alebo kartičky s číslami na náhodné rozdelenie detí do skupín
Metódy: skupinová práca

Postup:

1. Zopakovanie pojmov z predchádzajúcej hodiny

Frontálne zopakovanie pojmov kostra, ohodnotený graf, rozhodovací graf, hamiltonovská kružnica

2. Skupinová práca

Deti náhodne rozdelím do skupín (viď 1.hodina), prípadne ponechám rozdelenie ako bolo. Rozdám naraz štyri úlohy každej skupine, fixy, papiere. Inštruujem deti, že pracujeme nielen správne, ale aj rýchlo, preto by si v skupine mali prácu rozdeliť. Úlohy sú z kategórie optimalizačných úloh.

1.úloha:

Káblová televízia potrebuje rozmiestniť prenosové prostriedky a káble tak, aby signál pokryl všetky miesta na mapke (čísla udávajú vzdialenosti v km). Z ekonomických dôvodov chce uvažovanú oblasť pokryť tak, aby sa použilo čo najmenej kilometrov káblov. Koľko km káblov treba použiť a ako ich treba umiestniť, aby bolo signálom pokryté každé miesto?

2.úloha:

Na obrázku je znázornená sieť leteckých liniek jednej krajiny. Vrcholy sú mestá, hrany sú letecké vzdialenosti medzi nimi a čísla udávajú časovú náročnosť jednotlivých ciest v hodinách. Určte najrýchlejšiu cestu z mesta A do mesta G.

3.úloha:

Navrhnite rozvoz potravinárskeho tovaru z veľkoskladu do jednotlivých obchodných stredísk jediným autom, ktoré začína aj končí svoju cestu vo veľkosklade V, každý zo zásobovaných obchodov musí prejsť práve raz a má najazdiť čo najmenej kilometrov.

Postupujem podobne ako na 1. hodine. Kým deti pracujú, postupne lepím na tabuľu ich riešenia a hodnotím ich (známkou, hviezdičkou, plusom a pod.) Spoločne úlohy vyhodnotíme a oceníme skupinu, ktorá riešila najlepšie a najrýchlejšie.

Záver

Rozširujúce učivo Teória grafov v 9.ročníku si nedáva za cieľ naučiť deti všetko o tejto časti matematiky. Ukazuje však deťom netypickú časť matematiky, s ktorou sa vo svojich učebniciach nestretli, ale ktorá dokáže riešiť zaujímavé úlohy mnohokrát veľmi reálne. Učí deti precíznosti, hľadaniu všetkých možností, prekresľovania reálnych náčrtov do zjednodušujúcich schém. Relatívne náročné úlohy sa pomocou vedomostí z teórie grafov dajú riešiť elegantným a jednoduchým spôsobom.

Radím preto všetkým učiteľom matematiky: spríjemnite sebe i deťom posledné hodiny matematiky na ZŠ a ukážte deťom inú tvár matematiky.